BRUSEL/ŠTRASBURG. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) odsudzujú sexuálne obťažovanie a násilie páchané na ženách na verejných priestranstvách.
Vyplynulo to zo stredajšej rozpravy poslancov s eurokomisárkou pre regionálnu politiku Corinou Cretuovou, zameranej na práva žien.
Loading
...
Nemecká polícia už má podozrivých z útokov na ženy v Kolíne Čítajte Reakcia na Kolín
V rámci rozpravy, ktorá sa pretiahla do nočných hodín, členovia zákonodarného zboru EÚ zo všetkých politických skupín v EP trvali na intenzívnom úsilí orgánov činných v trestnom konaní o vypátranie páchateľov takýchto zločinov a ich postavenie pred súd bez ohľadu na ich kultúrne pozadie či pôvod.
Rozprava bola vyvolaná sexuálnymi útokmi páchanými počas novoročných osláv v Kolíne nad Rýnom a podobnými incidentmi v ďalších európskych mestách.
Viacerí poslanci uviedli, že už dlho čakali na takúto diskusiu v pléne EP. Podľa ich upozornení jedna z troch žien v Európe čelí sexuálnemu obťažovaniu.
Zároveň však časť europoslancov poukázala na skutočnosť, že násilie páchané na ženách nie je v EÚ novým fenoménom, že je to celoeurópska záležitosť, ktorá neprichádza nevyhnutne s imigrantmi zo zahraničia.
Poslanci vyzvali Európsku komisiu na predloženie legislatívneho návrhu zameraného na boj proti násiliu na ženách, ktorý europarlament požadoval už v roku 2014. Podľa nich sa v snahe o elimináciu násilia voči ženám dosiahol iba mierny pokrok.
Rešpekt voči európskym hodnotám
Poslanci v tejto súvislosti vyzvali aj členské štáty EÚ, aby bezodkladne ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu známy ako Istanbulský dohovor.
K jeho ratifikácii neprikročilo šestnásť z 28 členských štátov EÚ vrátane Slovenska.
Europoslanci zároveň vyzvali na zintenzívnenie úsilia členských krajín o integráciu migrantov do európskej spoločnosti prostredníctvom procesu vzdelávania.
Zdôraznili, že každá osoba na území EÚ, bez ohľadu na svoje kultúrne pozadie či pôvod, by mala byť vedená k rešpektu voči európskym hodnotám.
Zodpovednosť členských štátov
Európsky parlament prostredníctvom legislatívneho uznesenia z februára 2014 vyzval Európsku komisiu, aby predložila celoeurópsku stratégiu a návrh smernice so záväznými nástrojmi na ochranu žien pred násilím. Komisia v máji 2014 túto iniciatívu EP zamietla.
Podľa prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA) zažila po 15. roku svojho života fyzické alebo sexuálne násilie jedna tretina žien v EÚ, čo predstavuje 62 miliónov žien v rámci 28-člennej únie.
Eurokomisárka Cretuová poslancom odkázala, že záleží na členských štátoch EÚ, aby prevzali zodpovednosť a zažalovali tých, ktorí sa dopustili násilia voči ženám.
Doteraz celkovo 497 žien podalo sťažnosti v súvislosti so 766 obvineniami zo sexuálneho napadnutia vrátane troch znásilnení, ku ktorým došlo na novoročných oslavách v okolí železničnej stanice v Kolíne nad Rýnom.
Loading
...Opatrenia na zastavenie vyvražďovania
Okrem toho Európsky parlament vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene prijalo opatrenia na zastavenie systematického a hromadného vyvražďovania príslušníkov náboženských menšín takzvaným Islamským štátom (IS), známym aj pod názvom Dáiš, na území Iraku a Sýrie.
Uznesenie EP nadviazalo na plenárnu rozpravu z 20. januára so šéfkou diplomacie EÚ Federicou Mogheriniovou, v rámci ktorej mnohí poslanci žiadali okamžité opatrenia na ochranu všetkých náboženských skupín a menšín pred útokmi Dáišu.
Poslanci EP vo štvrtok dôrazne odsúdil Dáiš, ktorý "neslýchaným spôsobom porušuje ľudské práva" a svoje útoky smeruje predovšetkým na kresťanov, jezídov, Turkménov, šiitov, Šabakov, Sabejco-mandejcov, Kakajov a tiež sunitov nesúhlasiacich s jeho interpretáciou islamu.
Poslanci pripomenuli, že tieto činy podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC) predstavujú vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti a mali by byť kvalifikované ako genocída.
Žiadajú zriadenie postu
Uznesenie europarlamentu požaduje zriadenie postu stáleho osobitného zástupcu EÚ pre slobodu náboženského vyznania a viery a vyzýva celú medzinárodnú komunitu, aby zabránila páchaniu vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy.
Členské štáty EÚ by podľa poslancov mali zreformovať svoje právne a jurisdikčné systémy s cieľom zabrániť svojim štátnym príslušníkom vycestovať a pripojiť sa k bojovníkom Dáišu či iným teroristickým organizáciám a v prípade, že vycestujú a zúčastnia sa na nimi páchaných zločinoch, zaistiť ich bezodkladné trestné stíhanie.
Iniciatívu na vytvorenie postu osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete predstavil aj predseda KDH Ján Figeľ vlani na jednom zo summitov Európskej ľudovej strany.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker koncom januára (27.1.) prijal Figeľa na pôde komisie a prisľúbil, že jeho iniciatívu podporí.
