BRAZÍLIA, BRATISLAVA. Gabriela Alves de Azevedová mala bezproblémové tehotenstvo. Keď sa jej však dcéra narodila, mala menšiu hlavu – príznak mikrocefálie. Namiesto toho, aby si ju matka hneď vzala domov, musela zostať ďalších 26 dní na testoch. Aj keď zatiaľ je takmer ako iné deti, doktori nevedia, či bude dieťa chodiť, hovoriť a ako dlho sa dožije. „Nelamentujeme nad tým, že je iná. Máme do jej života toľko nádeje,“ hovorí Azevedová pre Newsweek.
Aj ona je jednou zo stovák matiek v brazílskom regióne Pernambuco s novorodencami s podozrením na mikrocefáliu. Kým v Brazílii je s podozrením na chorobu vyše štyritisíc detí, tretina sa vyskytla práve v tomto regióne. Aj keď lekárom sa to ešte nepodarilo potvrdiť, ochorenie by mohol spôsobovať uštipnutie komárom, ktorý prenáša vírus zika.
Loading
...
Generačná diera
Aj keď pre väčšinu populácie je vírus takmer neškodný, zvyšujúci počet prípadov mikrocefálie vystrašil nielen tehotné ženy v Južnej a Strednej Amerike, ale aj vlády. Niektoré dokonca odporúčajú najbližšie obdobie nemať deti. Čo by ale znamenalo, ak by sa v niektorých krajinách najbližší rok či dva takmer nerodili deti?
Podľa bývalého demografa OSN Joseho Miguela Guzmana je ťažké predpokladať, ako sa epidémia bude vyvíjať. Ak by sa väčšina pôrodov v Latinskej Amerike posunula o rok, znamenalo by to nenarodenie asi desiatich miliónov detí. Pri vyše šesťstomiliónovej latinskoamerickej populácii je to len malé číslo, hovorí Guzman pre The Atlantic.
Ak by však epidémia trvala dlhšie ako rok či dva, môže podľa neho vytvoriť "dieru vo vekovej štruktúre". Niektoré roky by boli školy prázdne, nasledujúce zase preplnené.
Pri dlhodobej nízkej pôrodnosti by mohol generačný výpadok vplývať aj na ekonomiku - mnohí starší ľudia sú v Južnej Amerike viac ako od štátnej podpory závislí na príspevkoch od svojich detí či vnúčat.
