Článok pokračuje pod video reklamou
DAMASK, BRATISLAVA. Na prvé počutie sa to môže zdať ako bežná prekáračka dvoch vplyvných krajín, ktoré majú rozličné záujmy. Za vyjadreniami ruských a britských politikov však možno nájsť aj iný rozmer. Čo sa stane so sýrskym prezidentom Bašarom Asadom v prípade úspechu boja proti Islamskému štátu?
„Je Rusko skutočne odhodlané bojovať za mier, alebo mierový proces využíva len ako zástierku za to, aby pomohlo Asadovi zvíťaziť a vytvoriť pre neho alavitský miništát na severozápade Sýrie?“ spýtal sa na tlačovej konferencii v Ríme britský minister zahraničných vecí Philip Hammond.
Šéf britskej diplomacie viní Putina z oslabovania úsilia o mier v Sýrii Čítajte Nielen proti teroristom
Toto vyjadrenie nasledovalo po predošlých Hammondových tvrdeniach, že Rusi svojim bombardovaním odporcov Asadovho režimu len stupňujú sýrsku občiansku vojnu.
Cieľom totiž nie sú len bojovníci Islamského štátu, ale aj opozičné skupiny, od ktorých si Západ sľubuje, že by po konci vojny mohli byť základom nového politického vedenia krajiny.
Rusko s bombardovaním začalo koncom septembra a obrátila tak rovnováhu moci na Asadovu stranu. Opozícia stratila územia v blízkosti pobrežných oblastí, kde majú svoju domovinu najmä Alaviti.
Príslušníci tejto sekty, ktorá sa od šiitov oddelila asi pred tisíc rokmi, nikdy nemali vlastný štát a stáročia boli terčom útlaku. Až prišiel rok 1970 a v prevažne sunnitskej Sýrii urobil vojenský prevrat Hafiz Asad, ktorý postavil nový režim na alavitských spolubojovníkoch. Po jeho smrti prevzal moc jeho syn Bašar.
