BRUSEL, BRATISLAVA. Slovenské deti, ktorých rodič pracuje vo Veľkej Británii, môžu čoskoro dostať menej peňazí. Veľká Británia vstupuje do finálnej fázy rokovaní s Bruselom o tom, či vôbec zostať súčasťou Únie, a ak áno, za akých podmienok. Referendum o zotrvaní Británie v Únii sa má totiž konať už v júni.
"Byť alebo nebyť spolu, to je otázka." Týmito slovami uviedol v utorok šéf Európskej rady Donald Tusk návrh dohody. Britský premiér David Cameron totiž voličom sľúbil, že vyjedná s Bruselom viacero ústupkov, aby si Briti v referende nevybrali tzv. brexit. Aj keď po stretnutí s Tuskom označil Cameron návrh za "skutočný progres", kritici mu vyčítajú, že robil priveľa kompromisov. Aký je návrh Európskej rady a čo od nich očakával britský premiér?
1. Dávky nezastaví, ale bude ich menej
Jednou zo základných požiadavok Británie bolo obmedziť sociálne dávky pre zamestnancov z iných európskych krajín počas prvých štyroch rokov ich pobytu v Británii. Krajina tak chcela zastaviť nielen príchod utečencov, ale aj pracovných migrantov z EÚ. Cameron chcel takisto zabrániť, aby ľudia pracujúci v Británii dostávali prídavky na deti, ktoré žijú v ich domovských krajinách.
Podľa návrhu však zo svojich požiadavok ustúpil. Únia pripustila možnosť tzv. núdzovej brzdy. O tú môže členská krajina požiadať, ak výnimočne nezvláda vyplácanie sociálnych dávok. Odhlasovať to však musia aj ostatné štáty Únie. Ani prídavky na deti by Británia nemala zrušiť – znížia ich ale podľa toho, do ktorej krajiny ich ľudia posielajú. Slovenský rodič pracujúci v Británii tak bude môcť získať a poslať domov len toľko peňazí, koľko je priemer na Slovensku.
Návrh zastavenia dávok najviac prekážal práve stredoeurópskym krajinám. Len z Poľska pracuje v Británii viac ako pol milióna ľudí.
Otázne však je, na ako dlho môže Británia núdzovú brzdu využiť. Návrh ešte podobne ako ďalšie body budú v Bruseli prerokovávať ostatné krajiny EÚ.
Tusk: Británia nebude mať právo veta nad rozhodnutiami eurozóny Čítajte 2. Červená karta
Británia tiež odmieta väčšinu integráciu Únie. Návrh hovorí o tom, že Británia sa "nezaväzuje k ďalšej politickej integrácii do EÚ".
Konkrétne sa však politici zhodli na systéme tzv. červenej karty. Zákony z Bruselu by tak mohli krajiny vetovať, ak proti zahlasuje väčšina parlamentov. Podľa denníka Guardian Únia tak de facto vyplnila Cameronovu požiadavku, aj keď systém nemusí veľa zmeniť.
3. Nechcú platiť do eurovalu
Problémom je aj eurozóna. Briti totiž nechcú povinne spolupracovať na projektoch ako euroval, cítia sa znevýhodnení.
Ak by dohoda prešla, pre krajiny s inou menou ako euro by boli podobné návrhy len dobrovoľné. Peniaze britských daňových poplatníkov by nemali byť použité na podporu krachujúceho štátu či eurozóny.
Podľa agentúry Reuters však ešte treba spraviť veľa na ochranu londýnskeho finančného trhu.
Európa podľa Camerona: Dávky až po rokoch a viac moci pre parlament Čítajte 4. Bruselská byrokracia
Británii prekáža aj priveľa regulácií z Bruselu. Británia preto chcela zníženie bruselskej byrokracie. Podľa Tuska je Únia pripravená "rozstrihnúť červenú pásku" a pomôcť Británii k väčšej konkurencieschopnosti. Spraviť to chce aj zrušením niektorých obmedzení či administratívnej záťaže.
Európsky návrh veľmi nešpecifikuje, ktoré konkrétne kroky chce zmeniť. V podstate však splnili základnú Cameronovu požiadavku.
Návrh, ktorý nesľúbil
Požiadavky a samotný návrh je však stále veľmi vágny, navyše ho musia schváliť všetky krajiny EÚ. Kľúčové rokovanie sa bude konať 18. a 19. februára.
Jeden z lídrov kampane na odchod Británie z EÚ Leave.EU Arron Banks však výsledky rokovaní označil za bezvýznamné. Podľa tohto tábora je akákoľvek dohoda s EÚ len kozmetická, pravicová strana UKIP ju označila za patetickú. Aj server Politico ho označil za dohodu, ktorú Cameron nesľúbil. Niekoľko kľúčových požiadavok totiž premiér stiahol alebo v nich ustúpil. Napriek tomu však môže ísť o najlepšiu dohodu, akú Únia Británii dá.
Je však otázne, či schválenie takejto dohody zmení názor britských voličov. Podľa agentúry YouGov chce stále odísť z EÚ 42 percent, proti je 38 percent opýtaných. Zvyšok sa ešte nerozhodol.
