WASHINGTON, BRUSEL. Spojené štáty plánujú v roku 2017 výrazne zvýšiť nasadenie zbraní a vojenskej techniky v členských krajinách NATO v strede a na východe Európy. Úrad v pondelok potvrdil, že týmto krokom chce prezident Obama odradiť Rusko od ďalšej agresie. Viac peňazí chce použiť aj na boj proti Islamskému štátu.
Štvornásobne viac
Hoci sa situácia na východe Ukrajiny v posledných mesiacoch upokojila, zvýšenie vojenského rozpočtu má byť pre Vladimíra Putina signálom, že ho západ sleduje a že „zostáva hlboko nedôverčivý voči jeho motívom v regióne“.
Zabrániť scenárom podobným Ukrajine má 3,4 miliardy dolárov. Táto suma je štvornásobne väčšia, než rozpočet na rok 2016, keď Pentagon vyhradil 789 miliónov dolárov.
„Zbrane a výbavu použijú americké jednotky a zložky NATO, čím sa zabezpečí, že aliancia dokáže udržať plne ozbrojenú bojovú brigádu v regióne, za akýchkoľvek okolností,“ píše The New York Times.
Zamestnanci Pentagonu sa pre The New York Times vyjadrili anonymne, pretože nie sú oprávnení verejne hovoriť o rozpočte.
Podľa jedného z nich tento krok odráža novú bezpečnostnú situáciu na starom kontinente. „Nie je to odozva na niečo, čo sa stalo minulý utorok. Je to dlhodobá reakcia na zmenené bezpečnostné prostredie v Európe.“
Zvýšené vojenské nasadenie sa podľa Pentagonu bude týkať pobaltských štátov, Maďarska a Rumunska. Peniaze boli vyhradené z vojenského účtu, z ktorého Amerika hradí svoje operácie v Sýrii, Iraku a Afganistane. Z toho vyplýva, že ide len o jednorázové opatrenie, s ktorým sa po roku 2017 nepočíta.
Definitívne rozhodnutie až po voľbách
Prezident Obama má podľa tvrdenia úradníkov požiadať Kongres aj o zvýšenie financií na boj proti Islamskému štátu o 35 percent, teda o 7 miliárd dolárov. The New York Times upozorňuje, že Rusko však ostáva primárnym cieľom financovania.
„Úrady tvrdia, že ruská vláda usilovala o stiahnutie sankcií Spojených štátov a Európy, čo naznačuje, že by sa nemalo napätie stupňovať kvôli novým vojenským záväzkom,“ píše The New York Times.
Evelyn N. Farkasová, bývalá zamestnankyňa Pentagonu a expertka na Rusko a Ukrajinu si však myslí, že Rusi zareagujú negatívne: „Toto je naozaj veľký problém a Rusov to poriadne naštve. (…) Demonštrujeme tým jasný záväzok odstrašenia Ruska a posilnenia nášho spojenectva a partnerstva s krajinami ako Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko.“
Zvýšenie finančných prostriedkov pre Európu je podľa Pentagonu naplnenie sľubu o kolektívnej obrane, ktorý je základným kameňom NATO. „Ťažkopádnu armádu na sovietsky štýl mení Rusko prostredníctvom investícií na ľahkú, flexibilnejšiu jednotku, schopnú vykonávať rýchle zásahy. To, spoločne s ochotou pána Putina využívať armádu na rozširovanie ruského vplyvu aj za hranicami štátu, si vyžiadalo silnejšie odstrašujúce sily,“ povedal jeden z úradníkov.
Ameriku však čakajú voľby a bude to nová vláda, ktorá nakoniec rozhodne o prerozdelení peňazí. Preto nie je isté, či toto opatrenie bude úspešné.
