BRATISLAVA. Nie je to len neľudské, krajne cynické, ale aj v rozpore s medzinárodným právom. Dánska legislatíva, ktorá umožňuje skonfiškovať žiadateľom o azyl všetok majetok aj peniaze, ktoré im ešte po drahej a dlhej ceste do Európy zostali, mnohých nahnevala. Medzi nimi napríklad bývalého šéfa OSN Kofiho Anana či čínskeho disidenta Aj Wej-weja.
Dánsko však v niečom podobnom nie je samo. Rovnaké praktiky sú už roky bežné napríklad vo Švajčiarsku a cennosti začali utečencom najnovšie odoberať aj Nemci. Aj preto je kritika podľa mnohých Dánov trochu nespravodlivá.
Ako však upozorňujú aktivisti, ktorí utečencom pomáhajú priamo v teréne, hranice Únie už Sýrčania či Iračania tak či tak prekračujú často zbedačení. Neokrádajú ich len prevádzači. „Osobne som sa stretla s tým, že napríklad šoféri autobusov pýtali peniaze za potravinové balíčky, pričom tie sú u nás zadarmo,“ tvrdí pre SME Slovenka Michaela Guldánová, ktorá v Srbsku vedie tím dobrovoľníkov pod hlavičkou Človeka v ohrození.
Utečencov okrádajú aj miestni. Tvrdí Slovenka, ktorá im pomáha v Srbsku Čítajte Babičkin prsteň
Debatu o „okrádaní“ azylantov v Dánsku odštartoval jediný list. Jeho autorom bol známy dánsky spisovateľ Christian Mork, ktorý ho poslal ministerke pre migráciu Inger Stojbergovej.
