KYJEV, BRATISLAVA. Uplynulú zimu nemala Maria Bojkova a jej štyri deti elektrinu pätnásť dní. Jej muž je v moskovskom väzení za nevedomé pašovanie drog, ona dnes žije v Donbase na okraji vojnovej zóny. Snažila sa pracovať, no teraz sa stará o ročné dieťa. „Dostávam v dávkach v prepočte asi 48 eur mesačne. Je to náš jediný príjem. Najmenej 36 dám za elektrinu, zostáva mi tak dvanásť eur na zvyšok,“ hovorí pre mimovládku Caritas, ktorá jej dodáva jedlo.
Maria nie je jediná, ktorá žije na Ukrajine v extrémnej chudobe. Pre blízku vojnovú zónu, kde sa dohodnuté prímerie neustále porušuje, nie je schopná ukrajinská vláda zabezpečiť ani sociálny systém. Situácia je však zlá aj mimo východnej Ukrajiny – priemerný plat sa pohybuje pod dvesto eur mesačne, podľa OSN žije väčšina obyvateľstva pod hranicou chudoby.
Pre rozsiahlu korupciu sa Ukrajina v tohtotýždňovom rebríčku Transparency International dostala na 130. miesto zo 168 krajín. Lepšie sú na tom Rusko či Pakistan.
Dva roky od revolúcie na kyjevskom majdane eufória opadla a čoraz menej ľudí vidí svetlú budúcnosť.
Vláde neveria
„Ľudia sú väčšinou pesimistickí. Revolúcia nepriniesla dostatok nových lídrov – prezident, premiér aj ďalší sú v politike roky. a nie sú schopní dosiahnuť zmenu. Sú súčasťou starého systému a ľudia od nich nič dobré neočakávajú,“ hovorí pre SME Denys Iarošenko, editor servera Podrobnosti.ua.
Za pravdu mu dávajú aj prieskumy – kým v roku 2014 verila prezidentovi Petrovi Porošenkovi takmer polovica Ukrajincov, koncom minulého roka to bolo len 17 percent. Len jednému z piatich Ukrajincov sa páči smerovanie krajiny.
Hnevá ich korupcia, nevyriešená situácia v Donbase aj nedostatočné reformy, o ktorých predtým hovorila vláda. Aj keď Svetová banka predpokladá, že ukrajinská ekonomika bude tento rok rásť, bežní ľudia to necítia, hovorí analytik Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI) Balázs Jarábik. „Ľudia sú preto na vládu nahnevaní,“ tvrdí.
Silná navonok
Samotná vláda je slabá a rozdeľujú ju vnútorné konflikty. Napriek tomu sa snaží pred Západom aj Ruskom prezentovať stabilitu. „Rozpad vlády a predčasné voľby si nikto okrem opozície neželá, . Ukrajinské reformy, ktoré sa pomaly dejú, by sa tak úplne zastavili,“ vraví analytik.
Ukrajinci však napriek tomu nevidia v skorumpovanej vláde alternatívu – podľa prieskumu agentúry Rating Group Ukraine by aj v predčasných voľbách vyhral Blok Petra Porošenka. Odovzdalo by mu hlas 15 percent ľudí, ktorí by išli voliť. Opozičný blok by mal 12 percent, strany Batkivščina a Samopomich, ktoré sú súčasťou vládnej koalície, by získali 11 a 10 percent.
Podľa amerického inštitútu Brookings musí ukrajinská vláda v tomto roku vyriešiť dva problémy – spraviť ekonomické reformy a vyriešiť situáciu v Donbase. Na tom sa však nevedia zhodnúť ani parlamentné strany.
Kompromis nechcú
Dve separatistické republiky na východe už získali istú časť autonómie v lete, keď ich schválil ukrajinský parlament. Rozhodnutie však vtedy vyústilo aj do útoku pred parlamentom, pri ktorom nacionalisti zabili troch ľudí. Nacionalistické hnutia tvrdili, že viac autonómie poškodzuje ukrajinskú suverenitu.
Podľa Jarábika však Ukrajina neukazuje veľkú snahu riešiť situáciu. „Ukrajina nechce kompromis. Ruská agresia je jasná a Ukrajina je jej obeťou, ale konflikt v Donbase sa začal vnútorne,“ hovorí. V prípade úplnej autonómie luhanskej a doneckej republiky by to Rusko mohlo vnímať ako víťazstvo, čo ukrajinský parlament nechce dopustiť. „Aj keď Ukrajina je veľmi slabá, chce celému svetu a hlavne Rusku ukázať, že je silná,“ hovorí Jarábik.
Prestrelky a porušovanie prímeria tak Kyjev využíva na nečinnosť. Podľa Daily Signal si zase mnohí ľudia mimo Donbasu myslia, že je čas na región zabudnúť. Miestnych považujú za ľudí, ktorí sú zmanipulovaní ruskou propagandou a nebudú schopní sa znovu integrovať do väčšinovej ukrajinskej spoločnosti. To odmietajú vojnoví veteráni, ktorí na východe bojovali ,či ľudia, ktorí protestovali na majdane.
Ukrajinskí politici sú preto opatrní, aby sa situácia z augusta neopakovala. Autonómia by mohla mnohých rozhorčiť a viesť k nepokojom.
Záchrana z EÚ
Keď v januári 2014 protestovali v Kyjeve tisícky ľudí, mnohí hovorili o európskej budúcnosti. Podľa Denysa Iarošenka však prišlo vytriezvenie. „Ľudia sú realistickejší a kritickejší k EÚ. Neočakávame, že by Únia mala byť naším záchrancom,“ hovorí.
Podľa Jarábika ich nesklamal ani tak neúspech s európskou integráciou ako málo politických zmien. „Majdan bol namierený proti oligarchom a Viktorovi Janukovyčovi, situácia sa však veľmi nezmenila, len konkurencia oligarchov je väčšia,“ hovorí analytik.
Nie všetci sú však pesimisti. Na Ukrajine vzniká čoraz viac občianskych iniciatív, ktoré sa snažia o pozitívnu zmenu. „Sú aktívni a nútia vládu, aby tieto zmeny robila. Verím, že sa posúvame dobrým smerom. Budeme potrebovať oveľa viac času a skúseností, aby sme to dosiahli,“ hovorí Iarošenko.
