BUDAPEŠŤ. Iniciatíva maďarskej ochranárskej strany Politika môže byť iná (LMP), ktorá v pondelok zvolala na utorok schôdzku s odborníkmi Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a ultrapravicovej strany Jobbik, nenašla kladnú odozvu.
Žiadna z oslovených strán totiž pozvánku neprijala, informoval spravodajský server 444.hu.
Dostatočná ochrana proti teroru
Predstavitelia uvedených opozičných strán mali podľa LMP zaujať spoločný postoj k zámeru vlády upraviť ústavu tak, aby mohla v súvislosti s teroristickou hrozbou uplatniť osobitný právny poriadok aj s nasadením armády.
LMP zastáva názor, že ústava ponúka dostatočnú ochranu proti hrozbe teroru, a avizovala, že opätovne predloží zákonodarnému zboru svoj dávnejší návrh na úpravu trestného zákonníka, ktorý by účinnejšie zakazoval organizovanie teroristických skupín a napomohol by vyhľadávanie teroristov prechádzajúcich Maďarskom.
Jobbik v zásade súhlasí s vládnym návrhom, ale schválenie príslušnej novely ústavy by podmienil štvorpätinovou väčšinou.
MSZP vypracoval vlastný návrh, v zmysle ktorého by mohla vláda konať po prípadnom teroristickom útoku, prípadne pri priamej teroristickej hrozbe.
Mimoriadne opatrenia na dlhšie obdobie, úlohu armády a obmedzenie základných práv by podľa návrhu MSZP musel schváliť parlament dvojtretinovou väčšinou.
Udržiavanie ľudí v strachu
Proti zámeru vlády upraviť ústavu v súvislosti s hrozbou terorizmu protestovalo v nedeľu v Budapešti zhruba 1-tisíc ľudí.
Demonštráciu na Kossuthovom námestí zorganizovalo Hnutie moderného Maďarska (MoMa) vedené niekdajším ministrom financií Lajosom Bokrosom.
Rečníci tvrdili, že návrh Fideszu je dobrý iba na udržiavanie ľudí v strachu. "Stačí drobná provokácia k tomu, aby obmedzili ľudské práva," vyhlásil jeden z nich.
Podľa vládneho návrhu by mal kabinet v prípade teroristickej hrozby, prípadne útoku, oprávnenie vyhlásiť stav ohrozenia a parlament by o tom iba dodatočne informoval.
Pri vyhlásení takéhoto stavu by polícii pri udržiavaní poriadku v krajine pomáhala armáda.
Vláda by mohla nariadiť obmedzenie predaja niektorých druhov tovaru v záujme naplnenia štátnych zásob, sprísniť kontrolu pošty či internetu a na istý čas by mohla zasiahnuť aj do fungovania médií.
