MOSKVA. Moskva nedovolí, aby ju Západ trestal za jej nezávislú zahraničnú politiku, uviedol v utorok šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov na tlačovej konferencii venovanej udalostiam roka 2015.
"Sme pripravení na čo najkonštruktívnejšiu spoluprácu s našimi západnými partnermi - vrátane Európy a Spojených štátov. Ale iba a výhradne na základe rovnocennosti a vzájomného prospechu a za predpokladu nezasahovania si do vnútorných záležitostí," citovala Lavrova agentúra Reuters.
Americký protiraketový štít a rozširovanie NATO smerom k ruským hraniciam označil Lavrov za "destabilizujúce a krátkozraké".
Sýrska otázka
Lavrov sa na konferencii venoval aj téme Sýrie. Najprv konštatoval, že iniciatíva ruského prezidenta Vladimira Putina vytvoriť širokú protiteroristickú koalíciu pod záštitou OSN bola jednou z kľúčových udalostí vlaňajška.
"Operácia ruskej leteckej skupiny v reakcii na žiadosť sýrskej vlády skutočne umožnila zvrátiť udalosti v tejto krajine a viedla k zúženiu teritória ovládaného teroristami," citovala Lavrova agentúra TASS.
"Taktiež sa vyjasnilo, kto bojuje proti teroristom, kto sú ich komplici, a kto sa ich snaží využiť pre svoje egoistické ciele," doplnil.
Turecká nevôľa
V pondelok turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu uviedol, že Turecko je proti účasti kurdskej menšiny na mierových rokovaniach.
Čavušoglu sa obáva, že účasť sýrskych Kurdov by mohla ohroziť rokovania i perspektívu samotnej iniciatívy zameranej na ukončenie konfliktu.
Sýrske rokovania by sa mali začať v piatok.
Mier bez Kurdov nie je možný
Mierovú dohodu v Sýrii nie je možné dosiahnuť bez účasti Kurdov na rokovaniach, reagoval Lavrov na pripravované sýrske rokovania.
Bolo by "nespravodlivé" a "kontraproduktívne", keby sa sýrski Kurdi nemohli zúčastniť na mierovom procese, konštatoval šéf diplomacie, ktorého citovala agentúra Reuters.
Podľa agentúry AP povedal, že Rusko je proti tureckej požiadavke, aby sa kurdská Strana demokratickej jednoty (PYD) nezúčastnila na rokovaniach.
Podľa Lavrova zohráva PYD dôležitú úlohu v boji proti tzv. Islamskému štátu a je nevyhnutnou súčasťou politického riešenia konfliktu v Sýrii.
Asad ponuku na azyl nedostal
Lavrov tiež poprel správy, že Moskva vyzvala sýrskeho prezidenta Bašára Asada, aby odstúpil, a ponúkla mu ani politický azyl.
"Nie je to pravda. Nikto nepožiadal o politický azyl a nikto nič takéto neponúkol," citovala ruského ministra agentúra Reuters.
Ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore pre nemecký denník Bild, ktorý bol zverejnený 12. januára, povedal, že Rusko by mohlo udeliť Asadovi azyl, ak bude donútený opustiť svoju krajinu.
Podľa Putina je ale príliš skoro hovoriť o tom, či bude musieť Moskva poskytnúť útočisko Asadovi, ktorého krajina sa už takmer päť rokov nachádza v občianskej vojne.
"Najprv musí byť sýrske obyvateľstvo schopné hlasovať, potom uvidíme, či Asad bude musieť opustiť svoju krajinu, ak prehrá voľby," konštatoval šéf Kremľa.
Islamisti cvičia aj v Gruzínsku
Moskva má informácie, že militanti z tzv. Islamského štátu podstupujú výcvik v gruzínskom údolí Pankisi, neďaleko ruských hraníc, uviedol ďalej Lavrov.
Agentúra AP pripomína, že jedným z najvplyvnejších veliteľov Islamského štátu sa stal práve rodák z údolia Pankisi - Tarchan Batirašvili, známy pod bojovým menom abú Umar Šíšání. Jednotky pod jeho velením sa napríklad zúčastnili útokov na sýrske vojenské základne v okolí mesta Aleppo.
Podľa AP pôsobí v radoch Islamského štátu zhruba 100 Gruzíncov, pričom 15 z nich už v bojoch zahynulo.
Kyjev musí viesť dialóg, my nemáme čo vracať
Lavrov sa venoval aj konfliktu na východe Ukrajiny. Rusko podľa neho bude aj v roku 2016 požadovať dôsledné plnenie minskej dohody o urovnaní konfliktu.
Podľa agentúry RIA Novosti Lavrov uviedol, že všetky opatrenia sa zatiaľ nerealizovali.
"Najmä tie, ktoré sa týkajú záväzkov Kyjeva nadviazať priamy dialóg s Doneckom a Luhanskom, dohody o politických aspektoch ukrajinskej krízy. Preto padlo rozhodnutie pokračovať v tejto práci v roku 2016, ale ciele zostávajú rovnaké, všetky sú jednoznačne stanovené v minskej dohode a budeme žiadať jej prísne dodržiavanie v súlade s dodatočným úsilím vyvinutým v rámci stretnutí lídrov normandskej štvorky," dodal.
Rusko pritom odmieta viesť rozhovory o vrátení Krymského polostrova Ukrajine, vyhlásil Lavrov. "Nemáme čo vracať. S nikým nevedieme rokovania o vrátení Krymu," povedal.
"Krym je územím Ruskej federácie plne v súlade s vyjadrením vôle jeho obyvateľov," povedal šéf ruskej diplomacie.
Podľa agentúry Reuters zároveň označil Ukrajinu za nespoľahlivého partnera pri transporte plynu do Európy.
Agentúra Reuters ešte pripomenula, že vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom klesli na najnižšiu úroveň od skončenia studenej vojny po tom, čo Západ uvalil na Rusko sankcie za anexiu Krymu a podporu separatistov na východe Ukrajiny.
Lavrov však vyhlásil, že vo vzťahoch medzi Ruskom a Spojenými štátmi by chcel vidieť nový "reštart".
Nechcú utečencov z Nórska
Minister neobišiel na tlačovej konferencii ani tému utečencov. Rusko podľa ministra nechce vziať späť utečencov, ktorí z jeho územia prekročili hranice do Nórska.
"Reč je o ľuďoch, ktorí pricestovali do Ruska, aby v Rusku pracovali alebo navštívili príbuzných. Nedeklarovali účel svojej návštevy ako prechod do Nórska," citovala Lavrova agentúra Reuters.
"To znamená, že úmyselne uviedli nepravdivé údaje o účele svojej návštevy Ruskej federácie. To je dôvod, prečo nechceme týchto ľudí prijať späť do Ruska," dodal šéf ruskej diplomacie.
Nórsko doposiaľ Rusku vrátilo približne 230 utečencov, ďalšie deportácie však v uplynulých dňoch prerušilo pre nedostatok autobusov a údajne aj personálu na ruskej strane arktickej hranice.
Do Nórska prišlo vlani cez arktickú hranicu s Ruskom približne 5 500 ľudí. Viacerí z nich prešli na bicykloch alebo v autách cez priechod Storskog uzatvorený pre chodcov. Podľa nórskych úradov mali mnohé z týchto osôb povolenie na pobyt v Rusku, kde zároveň aj roky žili, a do kategórie žiadateľa o azyl v Nórsku tak nespadajú.
