NEW YORK/PARÍŽ. Na tému "Holokaust a ľudská dôstojnosť" sa v roku 2016 uskutočnia od pondelka do 28. januára v newyorskom sídle Organizácie Spojených národov (OSN) podujatia k oslobodeniu koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu.
Pripadá na 27. januára, v roku 2016 si svet pripomína 71. výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau Červenou armádou 27. januára 1945.
V Nemecku si 27. januára pripomínajú Deň pamiatky obetí národného socializmu. Pamätný deň zaviedol 3. januára 1996 nemecký prezident Roman Herzog a dátum 27. januára stanovil parlament.
Holokaust a ľudská dôstojnosť
OSN vybrala tému "Holokaust a ľudská dôstojnosť" preto, aby holokaust zostal v živej pamäti ľudstva. Zvolená téma predstavuje spojivo medzi spomienkou na holokaust a základnými princípmi OSN, pričom sa danou témou opätovne potvrdzuje viera v dôstojnosť a v hodnotu každej ľudskej bytosti, uvádza na svojej webovej stránke OSN.
Zároveň tohtoročnou témou dáva OSN do popredia Chartu OSN, právo na život bez diskriminácie ako i rovnakú ochranu zákonom ako to požaduje Všeobecná deklarácia ľudských práv.
Holokaust, v dôsledku ktorého prišli o život takmer dve tretiny židovského obyvateľstva v Európe, naďalej zostáva jednou z najbolestnejších pripomienok na to, že medzinárodné spoločenstvo nebolo schopné ochrániť túto časť obyvateľstva Európy, uviedla OSN.
Loading
...Bolo to výnimočné zlo
Valné zhromaždenie OSN v januári 2005 na 28. mimoriadnom zasadnutí zorganizovalo spomienkové podujatie pri príležitosti 60. výročia oslobodenia komplexu koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v roku 1945.
Potom v rezolúcii nazvanej Spomienka na holokaust, schválenej 1. novembra 2005, VZ OSN stanovilo, že 27. január bude Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu a bude sa pripomínať každý rok.
Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan po schválení rezolúcie označil holokaust za "jednoznačné zlo".
Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu bude dôležitým pripomenutím si poučenia z holokaustu - bolo to výnimočné zlo, ktoré sa už v budúcnosti nesmie opakovať a neslobodno naň zabudnúť, podčiarkol Kofi Annan.
Odsúdili popieranie holokaustu
Neskôr, 26. januára 2007, VZ OSN schválilo rezolúciu, v ktorej odsúdilo popieranie holokaustu. Stalo sa tak niekoľko týždňov po Iránom organizovanej konferencii, ktorej účastníci prevažne spochybňovali masové vyvražďovanie židov počas druhej svetovej vojny.
V rezolúcii prijatej VZ OSN konsenzom sa odsúdilo "bez výhrad akékoľvek popieranie holokaustu" a OSN "vyzvala všetky členské štáty, aby odmietli akékoľvek popieranie holokaustu ako historickej udalosti" alebo akékoľvek aktivity s týmto cieľom.
Franco Frattini, v tom čase komisár EÚ pre spravodlivosť a vnútro, 26. januára 2007 vyzval členské krajiny, aby "konečne prijali" nové prísne predpisy, ktorými by sa na úrovni celej únie považovali za trestné podnecovanie nenávisti a činy rasovo motivovaného násilia vrátane popierania holokaustu.
Oddiel Červenej armády 27. januára 1945 obsadil nemecký vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau, v ktorom nacisti zavraždili pravdepodobne štyri milióny ľudí. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu.
Osudy miliónov
Nemecké vojská, ktoré okupovali Poľsko, založili Auschwitz v roku 1940 ako pracovný tábor pre poľských väzňov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre židov, ktorých doň privážali z celej Európy.
V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov.
Koncom marca 1942 prišli do Auschwitzu prvé transporty židov zo Slovenska a z Holandska.
Ohromení a šokovaní vojaci Červenej armády vstúpili 27. januára 1945 do vyhladzovacieho tábora a oslobodili zvyšných 7600 zúbožených väzňov.
Počet ľudí zabitých v Aschwitzi-Birkenaue nie je možné presne určiť: podľa odhadov historikov ide o 1,2-1,6 milióna osôb. Iné štatistiky hovoria o troch až štyroch miliónoch obetí.
