Tunisko, kolíska revolúcie
1. Kto vládol v arabských krajinách na začiatku roka 2011?
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že na Blízkom východe prevládali sekulárne režimy na čele s diktátormi, ktorí si moc držali aj niekoľko desaťročí. Lídri sa líšili v brutalite, od Muammara Kaddáfího, ktorý akýkoľvek odpor tvrdo potláčal, po autokratických lídrov ako Husní Mubarak v Egypte či Zine Abidín bin Alí v Tunisku.
Tí sa síce desaťročia držali pri moci a svoje krajiny premenili na policajné štáty, no existoval v nich náznak občianskej spoločnosti a relatívne slobodná diskusia.
2. Prečo sa práve v Tunisku začala arabská jar?
Podľa niektorých odborníkov je práve spomenutá relatívna sloboda dôvodom, že protesty vypukli práve v Tunisku. Miestne médiá informovali o amerických diplomatických depešiach, ktoré zverejnili WikiLeaks.
Písalo sa v nich o luxuse, v akom žijú členovia vládnuceho rodu.
“Arabská jar je plodom zmyslu pre zodpovednosť.
Recep Tayip Erdogan,
turecký premiér (dnes prezident) v roku 2011
„
V Tunisku nepanoval taký tvrdý režim ako v Líbyi, ľudia sa až tak nebáli vyjsť do ulíc.
Sýrsky prezident Asad arabskú jar ako jeden z mála diktátorov prežil. (zdroj: SITA/AP)3. Čo bolo posledným spúšťačom?
Muhammád Buazízí. Mladému pouličnému predavačovi koncom decembra 2010 zakázali predávať, čím prišiel o živobytie, od ktorého závisela celá rodina (matka a šesť súrodencov). Nevedel si nájsť inú prácu, nezamestnanosť vtedy dosahovala 30 percent a tak sa na protest podpálil. Zomrel 4. januára 2011.
To už tuniské námestia obsadili ľudia, žiadajúci odchod prezidenta. Jeho vláda padla 14. januára a bin Alí sa stal prvým prezidentom, ktorého položila revolučná vlna.
Bin Alí teraz žije s rodinou v Saudskej Arábii, v Tunisku ho za krádeže a nezákonnú držbu cenností odsúdili na 35 rokov väzenia. Za vyvolávanie násilia neskôr dostal doživotie. Svoj trest si zrejme nikdy neodsedí.
4. Presadila sa v Tunisku demokracia?
Napriek mnohým nedôverčivým hlasom áno. Tunisko má za sebou dvoje slobodné voľby, odohralo sa aj pokojné odovzdanie moci, čo pri podobných mladých demokraciách nie je vôbec samozrejmosťou.
Počas piatich rokov sa síce objavili menšie násilné incidenty, zabili aj politických lídrov, no nikdy nedošlo k tomu, aby moc v krajina prevzala armáda.
Tunisko sa stalo jediným úspešným príbehom arabskej jari, čo v roku 2015 ocenili Nobelovou cenou za mier pre kvarteto mimovládnych organizácií, ktoré majú na tomto úspechu veľký podiel.
Tunisko si pripomína úspešnú revolúciu z roku 2011. (zdroj: SITA/AP)5. Funguje Tunisko bez problémov?
To zas ani zďaleka nie. V roku 2015 zažilo dva veľké teroristické útoky, ktorých terčom boli turisti. V marci v Tunise zabili islamisti 24 ľudí, v júni v Súse 38. V oboch prípadoch boli medzi obeťami najmä zahraniční turisti, teda kľúčový zdroj príjmu pre krajinu. Z Tuniska totiž odišlo až šesť tisíc ľudí bojovať za Islamský štát do Iraku a o Sýrie.
Doma sa ich myšlienky príliš neujali. Po návrate pre nich nie je väčší problém zaútočiť a bezpečnostné zložky sú tak neustále v pozore.
Situáciu okrem domácich džihádistov komplikuje aj susedná Líbya, kde je chaos a nikto nevie zabrániť prevozu zbraní cez hranicu.
