LONDÝN. Ruský veľvyslanec v Británii Alexander Jakovenko označil zverejnené závery britských vyšetrovateľov ohľadom smrti bývalého ruského špióna Alexandra Litvinenka za "provokáciu".
Podľa diplomata je "absolútne neprijateľné, že Rusko je na základe záverov tejto správy akokoľvek spájané so smrťou Litvinenka na britskej pôde", píše agentúra AP.
Britská vláda si predvolala Jakovenka na úrad ministerstva zahraničných vecí, kde mu vyjadrila "hlboké znepokojenie" nad zistením, že Litvinenkovu vraždu pravdepodobne nariadila ruská Federálna bezpečnostná služba, a to s vedomím prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina.
Britský rezort diplomacie označil závery tohto vyšetrovania za "veľmi znepokojujúce a demonštrujúce flagrantnú ľahostajnosť voči britským zákonom, medzinárodnému právu, normám správania sa a bezpečnosti britských občanov".
Minister pre európske záležitosti David Lidington zopakoval požiadavku Londýna, aby Rusko vydalo na stíhanie dvojicu hlavných podozrivých - Andreja Lugového a Dmitrija Kovtuna. Moskva však takúto možnosť odmietla.

Ďalšie sankcie?
Ako uviedla agentúra Reuters, britská ministerka vnútra Theresa Mayová sa na pôde parlamentu vyjadrila, že v súvislosti s touto kauzou by mohlo dôjsť aj k zmrazeniu bankových účtov dvoch hlavných podozrivých.
V tomto zmysle sa vyjadril aj britský premiér David Cameron, podľa ktorého Británia zvažuje ďalšie kroky proti Rusku po tom, ako britskí vyšetrovatelia dospeli k záveru, že ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne odobril Litvinenkovu fyzickú likvidáciu.
Podľa Cameronovej hovorkyne "záver (britských vyšetrovateľov), že vražda bola schválená na najvyššej úrovni ruského štátu, je veľmi znepokojujúci".
"To nie je cesta, akou by sa mal vydávať nejaký štát, a už vôbec nie stály člen Bezpečnostnej rady OSN," dodala. Upozornila, že "s ohľadom na zistenia vyšetrovania uvažujeme o tom, aké ďalšie opatrenia by sme mali prijať".
Na uvalenie sankcií voči Rusku a zmrazenie účtov jeho predstaviteľov zodpovedných za smrť bývalého agenta KGB britskú vládu vyzvala aj vdova po Litvinenkovi Marina.
Kremeľ všetky obvinenia z podielu na Litvinenkovej smrti vždy odmietal a odmieta.
Narušené vzťahy
Po Litvinenkovej smrti sa britsko-ruské vzťahy dostali na najnižšiu úroveň od konca studenej vojny. Vzťahy sa zatiaľ nepodarilo obnoviť na pôvodnú úroveň, dokonca sa ešte viac skomplikovali po tom, ako Rusko anektovalo donedávna Ukrajine patriaci Krymský polostrov. Jablkom sváru oboch krajín je aj podpora, ktorú Rusko poskytuje režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova by rozhodnutie Británie súdne vyšetrovať Litvinenkovu vraždu mohlo ešte väčšmi "otráviť" vzájomné vzťahy.
"Takéto kvázi vyšetrovania ako to, o ktorom sa tu dnes bavíme, sú schopné ešte väčšmi otráviť atmosféru našich dvojstranných vzťahov," povedal podľa agentúry Reuters na tlačovej konferencii Peskov, pričom dodal že Rusko na "všetky potrebné otázky odpovie diplomatickými kanálmi".

Rusko Lugového a Kovtuna nevydá
Britský vyšetrujúci sudca sir Robert Owen v Londýne zverejnil svoju správu o okolnostiach Litvinenkovej smrti, z ktorej vyplýva, že "operáciu (ruskej kontrarozviedky) FSB na likvidáciu Litvinenka pravdepodobne odobril (Nikolaj) Patrušev, vtedajší šéf FSB, ako aj prezident (Vladimir) Putin".
Litvinenko, ktorý utiekol v roku 2000 do Británie, zomrel v novembri 2006 - krátko po tom, čo dostal britské občianstvo.
Jeho zdravotný stav sa začal zhoršovať po stretnutí s ruskými občanmi Andrejom Lugovým a Dmitrijom Kovtunom, ktoré sa uskutočnilo 1. novembra v londýnskom hoteli Millennium, kde v ich spoločnosti pil zelený čaj. Po jeho smrti britskí experti zistili v jeho tele veľké množstvo izotopu polónia 210.
Hlavným podozrivým z Litvinenkovej smrti je ruský podnikateľ a poslanec Štátnej dumy Lugovoj. Ten však vždy všetky obvinenia odmietal a odmietol aj závery britských vyšetrovateľov. Celú kauzu okolo Litvinenkovej smrti označil za politicky motivovanú.
Lugovoj medzičasom podľa RIA Novosti pripomenul, že britskí odborníci dali v Moskve detektoru lži preskúmať jeho svedectvo o Litvinenkovej smrti a na základe tejto analýzy dospeli k záveru, že do prípadu nebol zapletený.
Rusko neplánuje podozrivých Lugového a Kovtuna do Británie vydať. Uviedol to pre agentúru RIA Novosti advokát Dmitrij Agranovskij, ktorý poznamenal, že vydanie ruských občanov na trestné stíhanie do zahraničia Ústava Ruskej federácie zakazuje.
"Perspektívy vydania Lugového a Kovtuna sú nulové, lebo ústava zakazuje vydávanie ruských občanov inému štátu - bez ohľadu na to, z čoho by ich tam obviňovali," vysvetlil advokát. Dodal, že podobnú prax majú aj iné krajiny sveta.
Agranovskij súčasne upozornil, že ak Británia Rusku dá k dispozícii materiály vyšetrovania a Rusko ich uzná za adekvátne a presvedčivé, mohlo by v rámci právnej pomoci viesť vyšetrovanie a súdny proces v Rusku. "Ak nám materiály nepošlú, znamená to, že nestoja ani za groš," vyhlásil právnik.