VIEDEŇ, BRATISLAVA. Rakúsko v tomto roku prijme 37500 utečencov. Ak príde 37501., na hraniciach ho otočia späť do balkánskych krajín.
Toto vyjadrenie, s ktorým v stredu prišiel kancelár Werner Faymann, môže spôsobiť paniku v krajinách, cez ktoré utečenci do Rakúska prichádzajú. Žiadna totiž nebude chcieť riskovať, že na jej území ostanú tisíce ľudí, ktorí už nemajú kam ísť.
Do Rakúska pritom v minulom roku prijalo 90-tisíc utečencov, ďalšie státisíce prešli cez jeho územie do Nemecka. Rakúsko je vôbec prvou krajinou, ktorá presne určila počet, koľko ľudí prijme. Podobné hlasy sa ozývajú aj v Nemecku, no vláda to zatiaľ odmieta.

Bez pomoci
Nič nenasvedčuje tomu, že by sa utečenecká vlna mala v roku 2016 zastaviť. Grécko napríklad hlási, že tento mesiac na jeho pobrežie prišlo 21-krát viac utečencov ako za celý január minulého roka.
Ich cieľom je väčšinou Nemecko či Rakúsko, prechádzajú cez balkánske krajiny. A tie teraz musia reagovať na rozhodnutie Viedne. Hrozí, že ak zatvoria hranice, tisíce ľudí uviaznu v mrazivom počasí bez pomoci.
Slovinský premiér Miro Cerar ešte v stredu večer hovoril, že nepozná podrobnosti rakúskych opatrení, ale pozorne ich sleduje.
„Ak Rakúsko obmedzí prílev utečencov, Slovinsko bude musieť okamžite reagovať a o nových opatreniach informuje aj Chorvátsko,“ vyhlásil podľa Tportalu.
Kľúčové podľa neho bude spevniť grécko-macedónsku hranicu, aby ľudia neprechádzali nekontrolovane Európu. Macedónsko už za týmto účelom stavia múr, podobný tomu, ktorým v lete Maďarsko odklonilo toky utečencov zo svojho územia.
Budíček pre Európu
Rakúsko však týmto opatrením nekončí, Faymann ho označuje len za „budíček pre Európsku úniu“, ktorá si podľa neho nevie ochrániť vonkajšie hranice a potom jednotliví členovia musia brať situáciu do vlastných rúk.
Jednostranné opatrenie na obmedzenie prílevu utečencov už vyhlásilo Švédsko, Nemecko aj Dánsko. Srbsko a Chorvátsko zas oznámili, že na svoje územie pustia len tých utečencov, ktorí sa chystajú podať žiadosť o azyl v Rakúsku alebo v Chorvátsku.
Európska komisia preto zrýchľuje rokovania o zmenách v dublinskom systéme, podľa ktorého musí utečenec požiadať o azyl v prvej krajine únie, v ktorej sa ocitne.
Čas sa kráti
V praxi by to totiž znamenalo, že takmer všetci by žiadali v Grécku a v Taliansku a tieto krajiny by sa dostali na pokraj kolapsu.
Namiesto toho plánuje zaviesť trvalé kvóty na prerozdelenie žiadateľov, proti čomu je však mnoho krajín, aj Slovensko. To podalo žalobu už aj proti dočasným kvótam na prerozdelenie 160-tisíc žiadateľov o azyl.
Štáty sa navyše obávajú, že s príchodom jari a teplejšieho počasia sa počet utečencov ešte zvýši. „Čas sa nám kráti, musíme tento prílev výrazne zmenšiť v najbližších šiestich až ôsmich týždňoch,“ cituje portál Local.at Marka Rutteho, premiéra Holandska, ktoré je v súčasnosti predsedníckou krajinou Únie.