KIŠINOV, BRATISLAVA. Keď v stredu zvolili Pavela Filipa za nového moldavského premiéra, tisícky ľudí sa zhromaždili pred parlamentom a protestovali proti novej vláde. Skupina ľudí sa dokonca dostala aj do budovy parlamentu.
Filip je už tretím premiérom na čele najchudobnejšej krajiny Európy za posledný rok.
Novozvolená proeurópska vláda môže znížiť korupciu v krajine a upokojiť situáciu, ďalšie napätie však môže vzniknúť medzi jej odporcami a vo vzťahu s Ruskom. To podporuje ruskú menšinu v separatistickom regióne Podnestersko. Prebehol teda v Moldavsku po vzore Ukrajiny druhý majdan?
Čím začala kríza v Moldavsku?
Samotné protesty naštartoval škandál s bankovými podvodmi. Pred voľbami v roku 2014 totiž tri moldavské banky, ktoré vlastnia tretinu bankových aktív krajiny, vyplatili pôžičky v hodnote asi jednej miliardy dolárov.
Problém však bol v tom, že prijímateľov pôžičky sa nepodarilo identifikovať a z chudobnej krajiny tak zmizla suma v hodnote asi pätnásť percent HDP. Niektoré z peňazí odišli na účty ruských bánk, zo zorganizovania krádeže podozrievajú moldavského oligarchu Ilana Shora.
Ľudia minulý rok po odhalení škandálu vyšli do ulíc. Súčasne s krízou odstúpil aj proeurópsky premiér Chiril Gaburici, nie však pre krádež, ale za falšovanie dokladov o vzdelaní.
Jeho vyšetrovanie prišlo paradoxne deň po tom, čo vyzval šéfa prokuratúry a ďalších na odstúpenie. Ani nasledujúcej vláde sa nepodarilo nespokojnosť občanov upokojiť.
Aká bola situácia v krajine pred škandálom?
Politické nepokoje, zmeny vlády, predčasné voľby a korupcia boli aj predtým v krajine bežné. Masové demonštrácie Moldavsko zažilo najmä v roku 2009, keď voľby opätovne vyhrali komunisti.
