ARBÍL. Ľudskoprávna organizácia Amnesty International v stredu uviedla, že kurdské sily na severe Iraku zničili stovky domov miestnych Arabov. Zrovnali ich so zemou buldozérmi, vyhodili do vzduchu alebo podpálili.
Amnesty v stredu vo svojej zverejnenej správe napísala, že má dôkazy o "koordinovanom ťažení" Kurdov, ktorej cieľom je zrejme vykoreniť arabskú komunitu.
Má zrejme ísť o akt pomsty za ich údajnú podporu extrémistickej organizácie Islamský štát, ktorého jednotky v lete roku 2014 obsadili približne tretinu územia Iraku.
Kurdské polovojenské oddiely péšmerga odvtedy zatlačili džihádistov viac na sever, a to aj za pomoci náletov Spojenými štátmi vedenej koalície, čím zväčšili územie pod svojou kontrolou. To teraz zahŕňa aj etnicky zmiešané oblasti, ktoré Kurdi považujú za "svoje".
Možné obvinenie z vojnových zločinov
Konzultantka Amnesty International pre krízové situácie Donatella Roverová predpokladá, že jednotky, ktoré sú verné kurdskej regionálnej vláde v severnom Iraku (Hikúmeta Heréma Kurdistané, HHK), zrejme podnikajú sústredené ťaženie s cieľom nútene vysídliť arabskú komunitu ničením celých dedín v oblastiach, ktoré v severnom Iraku dobyli od Islamského štátu.
Roverová v tejto súvislosti upozornila, že nútené presídľovanie civilistov a zámerné ničenie domov a majetku bez toho, aby na to bol z vojenského hľadiska dôvod, by mohlo viesť k obvineniu z vojnových zločinov.
Správa Amnesty vychádza z informácií získaných v teréne, od obyvateľov 13 miest a dedín a zo svedectiev vyše 100 osôb. Zahŕňa aj družicové snímky, ktoré dokazujú veľký rozsah ničenia domov v provinciách Ninive, Kirkúk a Dijálá. Ich arabským obyvateľom kurdské oddiely bránia vrátiť sa do svojich domovov po tom, ako túto oblasť znovudobyli.
Islamský štát stratil 14 percent územia, darilo sa Kurdom Čítajte Varujú pred zneužitím pomoci
Predstavitelia kurdskej regionálnej vlády v minulosti odmietali obvinenia z núteného presídľovania arabského obyvateľstva a ničenia ich domov a majetku; svoje počínanie na znovudobytých územiach odôvodňovali obavami z reinfiltrácie Islamským štátom a rizikom, že po islamistoch v tej-ktorej oblasti zostali výbušniny a po domácky vyrobené nálože.
Amnesty vyzvala koaličné sily, aby zabezpečili, že sa pomoc poskytovaná HHK nezneužije na to, čo ľudskoprávni aktivisti označujú za pokus o zvrátenie arabizačnej kampane rozpútanej proti Kurdom ešte za čias irackého diktátora Saddáma Husajna.
Sily regionálnej vlády majú povinnosť priviesť pred justíciu a umožniť spravodlivý proces tým jedincom, ktorí sú podozriví, že pomáhali a navádzali Islamský štát na zločiny, uviedla Roverová.
Súčasne upozornila na neprípustnosť kolektívneho trestu na "základe nejasných, diskriminačných a nepodložených podozrení", že jednotliví členovia komunity mohli pomáhať či podporovať Islamský štát.
