SKOPJE, BRATISLAVA. Mnohí obyčajní Európania tú krajinu nájdu na mape len s ťažkosťami. Dvojmiliónové Macedónsko bolo dlhé roky štátom, o ktoré sa príliš nezaujímal ani Brusel.
Grécko jeho vstup do bloku blokovalo pre spor o názov bývalej juhoslovanskej republiky a Únia dávala od problému dlhé roky ruky preč.
Všetko zmenila až politická kríza v Macedónsku, najväčšia, odkedy sa v roku 1993 krajina odtrhla od zvyšku Juhoslávie.
V pondelok vyvrcholila odstúpením premiéra Nikolu Gruevského. Politika podozrivého z masového odpočúvania novinárov a opozičných oponentov, ale aj z potláčania slobody slova. Krajinu až do predčasných volieb povedie dočasná vláda. Kríza však ani teraz zďaleka nie je zažehnaná.
Príliš neskoro
Do riešenia krízy sa Brusel vložil len nedávno – a podľa pozorovateľov príliš neskoro. Myslí si to aj analytik Inštitútu pre stredoeurópsku politiku Ján Cingel. „Únia mala začať konať skôr,“ povedal pre SME. „Indície o tom, že stav demokracie v Macedónsku sa zhoršoval, sa objavovali už dávnejšie.“
Výsledkom je dohoda o Gruevského rezignácii a vypísaní predčasných volieb, ktoré sa majú uskutočniť v apríli. Opozícia je však pripravená voľby bojkotovať. Ak hrozby dodrží, Macedónsko by to mohlo uvrhnúť do ešte väčšej nestability. Niečo, čo teraz môže byť problémom pre celú Úniu – najmä z pohľadu riešenia utečeneckej krízy. Ak by jej nebolo, Brusel dá od Macedónska ruky preč možno aj tentoraz.
