PEKING, BRATISLAVA. Nejde len o decembrový prelet jedného amerických bombardérov, ale o sériu vzájomných provokácií, ktoré sa ťahajú už roky. Čína obviňuje viaceré krajiny, že narúšajú jej vzdušný priestor nad sporným Juhočínskym morom.
Filipíny tento týždeň oznámili, že čínske námorníctvo ich varovalo pred narušením ich územia, keď prelietali okolo útesu Subi. Práve na ňom Číňania v posledných mesiacoch vybudovali umelý ostrov s vojenskou pristávacou plochou. Takéto letiská by mali byť v oblasti až tri, mnohí to vidia ako ohrozenie.
Juhočínske more však nie je jediným miestom, kde dochádza k vzájomným provokáciám. Vojenskú silu demonštrujú manévrami Rusko, Spojené štáty aj Palestína. Pozrite si niektoré z nich.
1. Čínske základne a vyhrážky
Desiatky ostrovov s bohatými nerastnými surovinami v Juhočínskom mori patrili pred stáročiami Číne. Krajina si na ne robí nárok podľa mapy z päťdesiatych rokov, oblasť je však dnes rozdelená medzi Vietnamom, Filipínami, Malajziou, Indonéziou aj Taiwanom. Nielen v posledných týždňoch provokácie v oblasti eskalujú.
V decembri prelietavali americké bombardéry B-52 okolo oblasti, kde Čína v posledných mesiacoch vybudovala leteckú dráhu. Čína to označila za demonštráciu sily a vytváranie napätia v oblasti. Umelých ostrovov je však v oblastí súostrovia Spratly čoraz viac a krajina už v januári na útese Fiery Cross testovala civilnými lietadlami trojkilometrovú leteckú dráhu.
Aj keď Čína tvrdí, že letisko na umelom ostrove bude slúžiť na civilné účely, okolité krajiny sa obávajú jej vojenského využitia. Snahy o dialóg už niekoľkokrát stroskotali a Čína naďalej hovorí o územných nárokoch. Američania sa preto snažia Číňanov zastrašiť prítomnosťou v oblasti, tvrdí New America Media.
Čína si nárokuje aj osem neobývaných ostrovov vo Východočínskom mori, ktoré sú tiež bohaté na nerastné suroviny. Ostrovy dnes patria Japonsku. V decembri napätie vyvolala prítomnosť čínskych lodí. Čína však tvrdí, že ťažba ropy a plynu v oblasti je legálna a ostrovy Japonsko len okupuje.
Čína obvinila USA z vojenskej provokácie v Juhočínskom mori Čítajte 2. Kórea - potápanie lodí aj strieľanie na drony
To, že Severná Kórea vlastní jadrové zbrane, deklaroval jej vodca Kim Čong-un už v decembri. Keď v januári zaregistrovali v krajine malé zemetrasenie, podľa odborníkov išlo práve o jadrovú skúšku. Údajný výbuch vodíkovej bomby je ďalšou zo sérií provokácií komunistického režimu. Podobných krokov sú desiatky - len minulý týždeň juhokórejská armáda zbadala podozrivý dron, ktorý sa po výstražných výstreloch vrátil na sever. Severná Kórea zase tento týždeň vypustila nad juhokórejským nebom milión štvavých letákov.
Dlhodobé napätie medzi Južnou a Severnou Kóreou vrcholilo aj v lete, keď štyria juhokórejskí vojaci prišli o končatiny po tom, čo v demilitarizovanej zóne stúpili na míny.
Vzájomné provokácie sa pritom nekončia pri prestrelkách či zostrelených dronoch. Jeden z najvážnejších incidentov sa stal v marci 2010, keď sa pri spoločnej hranici potopila korveta Čchonan a zahynulo 46 ľudí. Podľa Soulu bolo za potopenie zodpovedné severokórejské torpédo, Pchjongjang to dodnes odmieta.
3. Izraelské a palestínske provokácie
Izraelčania žijúci v okolí pásma Gazy majú len pár sekúnd na to, aby počas poplachu utiekli do krytu. Počas konfliktu v lete v roku 2014 museli takto utekať mnohokrát - počas päťdesiatdňovej operácie Ochranné ostrie vystrelilo palestínske militantné hnutie Hamas na Izrael vyše 4500 rakiet.
Práve ostreľovanie bolo podľa mnohých provokáciou, ktorá vyústila do vojenskej operácie Izraelu v pásme Gazy. Pri konflikte vtedy zomrelo vyše dvetisíc obyvateľov Gazy a asi 70 Izraelčanov, zväčša vojakov.
