WASHINGTON, BRATISLAVA. Irán sa v pondelok prebudil do nového rána. Podobnými slovami na sociálnych sieťach reagovali tamojší ľudia na fakt, že Spojené štáty aj Európska únia zrušili prakticky všetky sankcie voči islamskej republike.
Iránci teraz budú môcť predávať svoju ropu na Západ. Tí, čo si to môžu dovoliť budú mať možnosť navštíviť Európu či USA a doteraz stagnujúca ekonomika by mala v nasledujúcich rokoch podľa Medzinárodného menového fondu porásť až o päť percent – z doterajších nula.
Majú sankcie význam?
Zrušenie sankcií je výsledkom dohody medzi USA a Iránom v otázke jadrového programu islamskej republiky. Teherán sa zaviazal, že v ňom nebude pokračovať.
Od islamskej revolúcie z roku 1979 v Iráne ide o prvý významný krok na ceste zbližovania Teheránu a Západu.
Analytici si však teraz v súvislosti s Iránom kladú trochu inú otázku: Majú vôbec sankcie ako také zmysel? A je to nástroj, ktorý je vôbec účinný?
Väčšina z nich sa nevie zhodnúť. Prevažuje však názor, že sankcie sú neefektívne, za posledné desaťročia mali vo viacerých častiach sveta takmer nulový efekt a viac ako autokratom, voči ktorým sú namierené, škodia bežným ľuďom.
Sankcie voči Iránu v rovnaký deň, ako USA zrušila aj Európska únia - vrátane Slovenska. Zoznam "potrestaných krajín" je však dlhší . Stále je na ňom napríklad sýrsky režim, africké Zimbabwe, či Somálsko.
Sankcie: Medzi slovami a vojnou
Je to niečo medzi slovami a vojnou. Týmito slovami princíp sankcií ešte v roku 2010 pre BBC opísal Nicholas Burns, vtedy už bývalý americký diplomat.
