VATIKÁN, BRATISLAVA. Keď takmer presne pred tridsiatimi rokmi pápežova noha vôbec prvýkrát v novodobých dejinách vstúpila do synagógy, bola to niečo ako senzácia.
Gesto zo strany vtedajšieho pontifika Jána Pavla II. v roku 1986 vyvolalo nadšenie, prekvapenie ale z mnohých ultrakonzervatívnych kruhov aj odsúdenie. Odvtedy sa vzťahy medzi najvyššími katolíckymi a judaistickými hodnostármi zlepšili.
Starší bratia židia
Pápež František v nedeľu (17.1.) toto gesto zopakoval – len ako tretí pontifik v histórii. Synagógu v minulosti navštívil aj Benedikt XVI.
Ján Pavol II. počas návštevy rímskej synagógy nazval židov „staršími milovanými bratmi“ a židovstvo za „vyvolené náboženstvo“. O bratoch v nedeľu v tej istej synagóge hovoril aj František.
Na rozdiel od svojho predchodcu však nepriamo spomenul aj islam. „Násilie človeka proti človeku je v rozpore s každý náboženstvom predovšetkým v prípade troch monoteistických náboženstiev,“ vyhlásil František v narážke na kresťanstvo, judaizmus a islam.
Citlivá téma: Palestína a Izrael
Jánovi Pavlovi II. po jeho vystúpení v rímskej synagóge niektorí vyčítali, že sa nedotkol témy Izraela. Podobne to neurobil ani teraz František.
Izraelských ultrakonzervatívcov však jeho postoj k tejto otázke dráždi už dlhšie. Keď vlani navštívil Izrael, zavítal ešte predtým aj do okupovaného Západného brehu.
A palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása, nenávideného izraelskými radikálnymi politikmi, označil za „anjela mieru.“ Mnohí to brali ako diplomatické gesto a nepriamu kritiku politiky izraelského premiéra Benjamina Netanjahua voči Palestínčanom.
Vatikán pod Františkovým vedením v tomto nezostal len pri nepriamych gestách. V roku 2015 najmenší štát sveta podpísal zmluvu o uznaní Štátu Palestína.
