Arabské embargo
Jomkipurská vojna trvala asi dvadsať dní, ropná kríza pol roka. Keď Egypt a Sýria v októbri 1973 napadli Izrael, aby získali späť územia Golanských výšin a Sinajského polostrova, ropný priemysel sa výrazne zmenil. Zatiaľ čo Američania podporovali Izrael (,ktorý nakoniec vojnu vyhral), arabské štáty mali veľkú podporu Sovietskeho zväzu.
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) vtedy vyhlásila ropné embargo. Ceny ropy globálne vzrástli z troch na dvanásť dolárov za barel. Embargo malo zatlačiť na Izrael, aby opustil sporné územia a aj na Západ, ktorý ho podporoval. Prudký rast cien pohonných látok poškodil najmä USA či západnú Európu. Prvú ropnú krízu pocítili Američania obmedzením predaja benzínu, natankovať sa nedalo napríklad v nedeľu. Znížila sa aj maximálna povolená rýchlosť na cestách. Vyrábalo sa menej veľkých áut, ľudia začali šetriť energie a na tankovanie sa čakalo aj niekoľko hodín.
Kríza zapríčinila aj názorové nezhody medzi členmi NATO. Západná Európa sa skôr odklonila od amerického pro-izraelského pohľadu. Dohoda o tom, že Izrael stiahne svoje jednotky zo Sinaja a Golanských výšin, dopomohli k zrušeniu embarga v marci 1974. Ekonomický rast Európy a Ameriky sa však krízou spomalil. Kríza rozbehla záujem o alternatívne zdroje.
Iránska islamská revolúcia
Ľavičiari aj náboženskí fundamentalisti protestovali v roku 1979 proti monarchii v Teheráne. Keď sa po rokoch v exile do krajiny vrátil islamský duchovný - ajatolláh Rúholláh Chomejní, monarchia sa zmenila na teokratickú islamskú republiku. Irán sa tak dostal do konfliktu s USA a neskôr aj s Irakom.
