Maďarsko nehraničí so Sýriou. Útočisko dáme tým, ktorí naň majú nárok, hovorí Szijjártó

BUDAPEŠŤ. Maďarské právne normy týkajúce sa utečencov sú plne v súlade s medzinárodnými predpismi, uviedol v stredu v Budapešti pre agentúru MTI šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v reakcii na správu komisára Rady Európy (RE) pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa.

Maďarský minister pripomenul, že podľa komisára RE maďarské predpisy týkajúce sa utečencov a príslušná prax nie sú v súlade s európskymi ľudskoprávnymi normami, takže v Maďarsku prakticky v zmysle platných predpisov nikomu nemôžu poskytnúť medzinárodnú ochranu.

Predpisy sú v súlade s normami

Szijjártó zdôraznil, že maďarské predpisy sú v plnom rozsahu v súlade s medzinárodnými normami. Podotkol, že v roku 2015 Maďarsko poskytlo ubytovanie a starostlivosť 391-tisíc ilegálnym prisťahovalcom.

"Maďarsko poskytne každému útočisko, kto má na to skutočne nárok. Maďarsko však nehraničí so Sýriou. Neexistuje také ľudské právo, na základe ktorého môže žiadateľ o azyl prejsť polovicou Európy a sám sa môže rozhodnúť, v ktorej krajine by chcel žiť. Tí, ktorí prechádzajú radom bezpečných krajín, nie sú utečenci, ale ekonomickí prisťahovalci," povedal šéf maďarskej diplomacie.

Na ďalšie slová komisára Muižnieksa Szijjártó reagoval vyhlásením, že protiutečenecké nálady nevytvárajú maďarské orgány, ale sexuálne zločiny a krádeže v Kolíne nad Rýnom a v iných mestách.

"Treba položiť otázku, ako možno integrovať tých, ktorí skupinovo útočia na ženy a obťažujú ich," dodal maďarský minister.

Radikálne zmeny v azylovom práve

Komisára RE vo svojej správe upozornil, že vzhľadom na radikálne zmeny, ktoré boli v priebehu posledných mesiacov zavedené do maďarského azylového práva a praxe, existuje pre žiadateľov o azyl značné riziko, že sa stanú predmetom porušovania ľudských práv.

Komisár poznamenal, že žiadosti o azyl migrantov vrátených do Maďarska v rámci tzv. dublinského protokolu spravidla nie sú posudzované podľa svojej vážnosti a merita.

To je spôsobené tým, že maďarská právna úprava považuje Srbsko - krajinu, cez ktorú drvivá väčšina žiadateľov o azyl prišla - za bezpečný tretí štát.

"Táto situácia nielenže zbavuje azylantov práva, aby ich žiadosti boli riadne posúdené, ale vystavuje ich aj vysokému riziku, že sa stanú obeťami deportácií do Srbska a postupného navracania do ďalších krajín so zvýšením rizika, že bude s nimi zaobchádzané v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach," skonštatoval Muižnieks.