BRUSEL/ŠTRASBURG. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) dospel v utorok k záveru, že protiteroristický zákon v Maďarsku poskytuje nedostatočné záruky občanom a mohol by byť uplatnený prakticky proti "hocikomu v Maďarsku".
Súdnu inštanciu Rady Európy (RE) upozornili na sporný zákon dvaja členovia mimovládnej organizácie zaoberajúcej sa otázkami ľudských práv, ktorí neúspešne napadli zákon prijatý v roku 2011 na maďarskom ústavnom súde.
Sledovať poštu aj bydlisko
Protiteroristický zákon oprávňuje jednotku protiteroristickej polície zachytávať a zaznamenávať poštovú a elektronickú komunikáciu podozrivých osôb a tiež vyhľadávať a sledovať bydlisko takýchto osôb bez ich upovedomenia.
ESĽP upozornil, že bez zakotvenia potreby preukázateľnosti sledovania a odpočúvania takáto právna úprava "priamo ovplyvňuje všetky komunikačné systémy používateľov a všetky domácnosti".
Sudcovia zo Štrasburgu kritizovali skutočnosť, že policajná protiteroristická jednotka nemusí spresniť cieľ svojich aktivít a preukázať "údajný alebo faktický vzťah" sledovaných osôb s akoukoľvek teroristickou hrozbou.
Neprimerané je podľa ESĽP aj to, že umiestnenie podozrivej osoby pod policajný dohľad možno vykonať aj bez súdneho súhlasu, keď postačí priamy pokyn ministra spravodlivosti.
"Dozor povolený zodpovedným členom exekutívy, v tomto prípade ministrom spravodlivosti, neposkytuje potrebné záruky proti zneužívaniu," uvádza sa v rozsudku ESĽP.
Môžu zahŕňať každého
Podľa štrasburskej súdnej inštitúcie je sporný zákon nejasný, aj pokiaľ ide o to, ako dlho môže policajný dozor trvať po tom, ako bol raz zavedený.
ESĽP vyjadril znepokojenie nad rozsahom opatrení zákona, ktoré môžu zahŕňať prakticky každého v Maďarsku, a tiež nad tým, že realizácia zákona je úplnou doménou výkonnej moci bez predošlého posúdenia, či je odpočúvanie alebo sledovanie domácnosti naozaj nevyhnutné.
"Vláda sa dostala do polohy, že je schopná ľahko zachytávať údaje vrátane tých, ktoré sa týkajú osôb, ktoré sú mimo pôvodného zamerania operácie," upozornili sudcovia ESĽP.
Posledný kritický postreh zo Štrasburgu voči tejto právnej norme sa týka skutočnosti, že neexistuje spôsob, ako sa nespokojní občania môžu sťažovať nezávislému súdnemu orgánu na vykonávanie opatrení sporného zákona.
Verdikt ESĽP znie, že Maďarsko prijatím tohto zákona "porušuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, domácnosti a korešpondencie", čo je zakotvené v článku 8. Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Rozsudok ESĽP nie je konečný, pretože maďarské orgány majú tri mesiace na to, aby ho spochybnili a požiadali o opätovné posúdenie celého prípadu.
