PARÍŽ, BRATISLAVA. Rozdelené Francúzsko a krajina vo vojne. Tak rok po tom, čo islamisti zabili dvanásť zamestnancov satirického magazínu Charlie Hebdo a štyroch ľudí v košér markete, opisuje Francúzsko prezident Francois Hollande.
Januárové útoky v Paríži krajinu zmenili a neskôr k tomu prispeli najmä ďalšie útoky z 13. novembra. Aj po roku stále satirický časopis vychádza. V najnovšom špeciálnom vydaní na titulke píše - Rok po: vrah je stále na úteku. Počiatočná vlna solidarity a heslá Je suis Charlie však už miznú a Paríž je ostražitejší.
Čo zmenili vo Francúzsku útoky na Charlie Hebdo?
Obmedzenie slobôd
Podobne ako po nedávnych útokoch, aj januárové útoky si vyžiadali zmenu zákonov či zvýšenú bezpečnosť. Po januári Francúzsko presadilo tvrdšie zákony o tajných službách, mimovládne organizácie ich však často kritizujú ako neadekvátne.
Zákony povoľujú masové sledovanie komunikácie cez mobil či sledovanie, ak je podozrenie z ohrozenia francúzskych záujmov. Schvaľovať ich pritom už nemusí sudca, ale len premiér s odporúčaním špeciálnej komisie.
Viac sledovania či iné obmedzenia slobôd (napríklad zákaz zhromažďovania sa a výnimočný stav po 13. novembri) získavajú po takýchto útokoch podporu z oboch strán politického spektra aj od voličov. Je ich preto ľahké presadiť. "Sú to zákony, ktoré by ste skôr očakávali od pravicových politických hnutí a je to kumulatívny výsledok útokov v roku 2015..." hovorí pre Euronews Matthew Moran, odborník na bezpečnosť z londýnskej King's College.
Po útokoch je pocit života v bezpečí dôležitejší ako právo demonštrovať, komentuje situáciu pre al-Džazíru novinárka Agnes Poirierová.
Oba útoky však vzbudili veľké pochybnosti o fungovaní tajných služieb aj polície.
Rok po útoku na Charlie Hebdo: Vrah je stále na úteku Čítajte Rozdelená krajina?
Pár dní po trojdňovej teroristickej akcii pochodovali Parížom svetoví lídri a státisíce ľudí, podobne ako aj v ďalších mestách. Milióny ľudí si menili profilové obrázky na sociálnych sieťach na výzvu Je suis Charlie. Jednotu už dnes až tak nevidieť.
"Udalosti ako v januári a v novembri spúšťajú momenty jednoty. Ale nie je to dosť na prekonanie veľkých rozdielov," hovorí Brice Teinturier z prieskumnej agentúry Ipsos pre Reuters. "Rozdiely sú veľké. Je tu niekoľko druhov Francúzska a tie na seba narážajú," dodáva.
Krajinu viac rozdeľujú politické názory, útoky proti menšinám aj naopak útoky cudzincov proti Francúzom, rozdeľuje ju aj názor na samotný časopis Charlie Hebdo, ktorý často útočí na náboženstvá. Kontroverzie teraz vyvoláva aj zákon, ktorý má odoberať občianstvo ľuďom pri vyšetrovaní terorizmu. Socialisti tvrdia, že zákon povedie ešte viac k diskriminácii a je namierený len voči cudzincom.
Po dvoch útokoch žije krajina v strachu. Aj keď ľudia fungujú normálne a kaviarne a bary sú plné, ulice chránia stovky policajtov. Zmenil to však najmä novembrový útok.
"Pri Charlie Hebdo boli cieľom útoku konkrétni ľudia. Nemohlo sa to stať len tak niekomu - boli to karikaturisti, ktorí zosmiešňovali proroka a židov. Väčšina zo 65 miliónov Francúzov s tým nič nemala," hovorí expert na francúzsku politiku Philippe Marlière z University College v Londýne. Útoky v novembri to zmenili - obeťami už môžu byť obyčajní ľudia. "Ľudia o tom naozaj premýšľajú. Hovoria si - naozaj som to mohol byť ja. A môžem to byť ja v budúcnosti," dodáva.
Bezprostredne po útokoch sa zvýšil počet policajtov aj vojakov v uliciach Paríža. (zdroj: TASR/AP)
