BRUSEL/VARŠAVA. Poľský minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski v pondelok uviedol, že ho znepokojili vyjadrenia viacerých členov Európskej komisie na adresu zmien, ktoré realizuje nová konzervatívna poľská vláda.
Odmietol tiež kritiku, že v Poľsku dochádza k obmedzovaniu demokracie. Informovali o tom agentúry AP a DPA.
Poľská vláda po ústavnom súde útočí na médiá. Kritika ju nezaujíma Čítajte Takto sa politika nerobí
Waszczykowski v televízii TVN24 povedal, že niektorí európski politici sa vyjadrili bez oboznámenia sa so situáciou. "Vykresľuje sa falošný obraz Poľska," uviedol minister.
"Pobúrili ma vyjadrenia toho či oného komisára EÚ, ktorý vyjadruje znepokojenie bez toho, aby náležite poznal situáciu alebo dokumenty. Takto sa politika nerobí," vyhlásil.
Reagoval najmä na výzvu nemeckého eurokomisára Günthera Oettingera na monitorovanie Poľska zo strany EÚ vzhľadom na kontroverzné zmeny zákona o verejnoprávnych médiách.
Nová vláda vo Varšave si vyslúžila kritiku aj zmenami zákona o ústavnom súde. Európska komisia bude v súvislosti s jej legislatívnym postupom na zasadnutí 13. januára hovoriť o situácii v oblasti právneho štátu v Poľsku.
Poľsko ako nárazníková zóna?
Waszczykowski predtým v rozhovore pre nemecký denník Bild žiadal "trochu viac pochopenia" pre novú poľskú vládu zo strany Nemecka.
Nemci by sa podľa neho mali sami seba pýtať: "Potrebujete Poľsko len ako nárazníkovú zónu s Ruskom? Ako dodávateľa lacnej pracovnej sily? Alebo sme my, Poliaci, pri všetkých rozdieloch v hospodárskej veľkosti, partnerom Nemecka aspoň pri riešení problémov v našej časti Európy?"
Šéf poľskej diplomacie tiež pre Bild vyhlásil, že nová vláda chce "len vyliečiť náš štát z niektorých chorôb". Média podľa neho prinášajú "krajne jednostranné správy" o poľskej vláde a vedú ľavicovú agendu, podporujú "zmes kultúr a rás, svet cyklistov a vegetariánov, ktorý bojuje proti každej forme náboženstva", citovala ho DPA.
"Nemá to už nič spoločné s tradičnými, poľskými hodnotami," dodal Waszczykowski.
Úlohu zohráva ideológia
Jeho predchodca vo funkcii Grzegorz Schetyna v pondelok pre rádio RMF povedal, že vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS) si nedôveru Bruselu spôsobila sama.
"PiS musí svoju politiku zmeniť bez tohto porušovania demokracie, nezávislosti a slušnosti v Poľsku," vyhlásil.
Podľa predsedu výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci Elmara Broka zohráva v novej poľskej vláde veľkú úlohu ideológia.
Stretáva sa v nej konzervatívny prúd v cirkvi s výslovným nacionalizmom, uviedol nemecký kresťanský demokrat pre spravodajský portál týždenníka Spiegel.
"Preto má táto výzva pre EÚ inú dimenziu ako v prípade Maďarska, kde sa možno s mocenským politikom Viktorom Orbánom aj pri všetkých rozporoch vždy aspoň rozprávať," uviedol Brok.
Dianie v Poľsku sa nepáči ani Obamovi, posúva stretnutie s prezidentom Čítajte Sťažnosti novinárov
Štyri novinárske organizácie v pondelok podali Rade Európy sťažnosť v súvislosti s novelizáciou poľského zákona o verejnoprávnom vysielaní.
"Navrhuje odstránenie záruk nezávislosti verejnoprávnej televízie a rozhlasu v rozpore s normami Rady Európy," cituje zo sťažnosti agentúra DPA.
Sťažnosť podpísali Asociácia európskych novinárov (AEJ), Medzinárodná federácia novinárov (IFJ), Európska federácia novinárov (EFJ) a Výbor na ochranu novinárov (VON).
Poľský zákon už kritizovala aj Európska vysielacia únia (EBU), ktorá vyzvala poľských predstaviteľov, aby "odolali pokušeniu posilniť politickú kontrolu nad médiami".
Orientačná diskusia
Európska komisia dosiaľ nedostala od poľskej vlády odpoveď na svoje žiadosti o informácie o kontroverzných novelizáciách zákonov o ústavnom súde a verejnoprávnych médiách.
Uviedol to v pondelok hovorca Európskej komisie s tým, že komisia bude na zasadnutí 13. januára hovoriť o situácii v oblasti právneho štátu v Poľsku, aj keď by ani dovtedy neprišla z Varšavy odpoveď.
Pôjde však o "orientačnú diskusiu", nie prvý krok konania skúmajúceho možné ohrozenie právneho štátu v Poľsku. "Táto orientačná debata je diskusiou pred prvým krokom," citovala hovorcu tlačová agentúra APA.
"Dnes k tomu nemožno povedať oveľa viac. Komisia prerokuje situáciu na politickej úrovni," dodal hovorca s tým, že exekutíva únie má na základe zmlúv EÚ povinnosť ochraňovať právny štát vo všetkých 28 členských krajinách.
Ochrana právneho štátu
Konanie na ochranu právneho štátu, zavedené v roku 2014 a dosiaľ nepoužité, predpokladá zintenzívnený dialóg Európskej komisie s členským štátom, ak sa Európska komisia obáva porušovania právnych princípov.
Konanie má viacero stupňov. Najskôr Európska komisia posudzuje, či existujú "jasné známky systémového ohrozenia zásad právneho štátu" v členskej krajine. Ak to potvrdí, zašle krajine písomne varovanie.
Neskôr jej môže stanoviť lehotu na vyriešenie zistených problémov a ak krajina nereaguje, komisia môže začať tzv. postup podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy, pri ktorom v závažných prípadoch hrozí pozastavenie hlasovacích práv členského štátu vzhľadom na porušovanie základných hodnôt Európskej únie.
