Saudská Arábia oznámila, že prerušuje diplomatické vzťahy s Iránom. Končí sa tak komunikácia medzi krajinami, ktoré bojujú o nadvládu nad Blízkym východom a ktoré sú hlavnými reprezentantmi dvoch najväčších vetiev islamu.
Prinášame odpovede na otázky súvisiace s týmto krokom.
1. Prečo sa to stalo?
Oficiálnym dôvodom boli útoky na saudskoarabskú ambasádu v Teheráne, tie zas boli reakciou na sobotňajšiu popravu Nimra Bakira an-Nimra. Ten viedol šiitsku menšinu v Saudskej Arábii a vyzýval na rovnoprávnosť pre šiitskych moslimov. Prísne sunnitský režim ho odsúdil za separatizmus.
Napätie medzi krajinami sa však stupňovalo už niekoľko mesiacov, nehovoriac o tradičnom súperení štátov. Saudská Arábia podporuje sunnitských povstalcov proti režimu sýrskeho diktátora Bašara Asada, Irán je zas spolu s Ruskom jeho hlavným spojencom.
Na opačných stranách vojny stoja aj pri prebiehajúcom konflikte v Jemene, Saudská Arábia zas potlačila pred piatimi rokmi povstanie šiitov v Bahrajne, ktorých takisto podporoval Irán.
Kto je muž, ktorého poprava Saudmi tak rozhorčila Irán Čítajte 2. Z čoho pramení tento spor?
Z rozdelenia islamu, ktoré nastalo krátko po smrti proroka Mohameda. Jeho nasledovníci sa sporili v tom, kto má byť jeho nástupcom, čo viedlo k rozdeleniu na šiitov a sunnitov.
Irán je v súčasnosti najsilnejšou šiitskou krajinou, na čele má duchovného ajatolláha Chameneího, podporuje šiitov v iných krajinách.
Napríklad Saudská Arábia to považuje za zasahovanie do vnútorných záležitostí kráľovstva, iní to prirovnávajú k situácii, keď sa kresťanské krajiny zaujímajú o podmienky kresťanov na Blízkom východe.
Saudská Arábia je zas kľúčovým centrom sunnitského islamu, či skôr islamu ako takého. Na jej území sa nachádzajú dve najposvätnejšie miesta viery – Mekka a Medina.
Kráľovská rodina sa síce neoznačuje za duchovných, no prezentuje sa ako ochranca posvätných miest a moslimskej viery. V jej podaní wahábistickej, čo je veľmi konzervatívna odnož sunnitského islamu.
Všade na Blízkom východe, kde sa dostávajú do konfliktu sunniti a šiiti, dostávajú sa do konfliktu aj Saudská Arábia a Irán. Ak odpočítame Izrael, ide o dve vojensky najsilnejšie krajiny regiónu, ktoré už teraz proti sebe vedú niekoľko prenesených vojen.
3. Ktoré konflikty by to mohlo ovplyvniť?
V prvom rade občiansku vojnu v Sýrii. Aj keď majú v tomto konflikte obe krajiny opačné záujmy, čo sa týka zotrvania prezidenta Asada, navonok hovoria, že ich spoločným cieľom je porážka Islamského štátu. Odstúpenie od tohto cieľu by ohrozilo medzinárodný boj proti samozvanému kalifátu.
Saudská Arábia financuje aj radikálnejšie sunnitské skupiny, ak by ich motivovala bojovať výraznejšie proti sýrskym vládnym cieľom, iránska armáda a sýrsky režim by sa mohol dostať do väčších problémov.
