JEREVAN. Prímerie medzi Arménskom a susedným Azerbajdžanom ohľadom separatistickej oblasti Náhorný Karabach už neexistuje, pričom časté potýčky na bojovej línii prerástli do "vojny". Vyhlásil to v utorok hovorca arménskeho rezortu obrany, ktorého citovala stanica al-Džazíra.
Azerbajdžan podľa hovorcu proti arménskym vojakom v danom regióne používa "všetku dostupnú výzbroj: tanky, húfnice a protiletecké delostrelectvo". "To, čomu dnes čelíme, je vojna. Prímerie už neexistuje," povedal hovorca.
Mier len v prípade stiahnutia
Azerbajdžan na vyhlásenie reagoval protiargumentom, obviniac Arménsko z nedávnej eskalácie napätia.
"K porušovaniu prímeria dochádza kvôli ilegálnej prítomnosti arménskych síl na okupovaných územiach v Azerbajdžane. Udržateľný mier je možný len v prípade ich stiahnutia," uviedol hovorca azerbajdžanského ministerstva zahraničných vecí.
Etnickí arménski separatisti podporovaní Jerevanom prevzali kontrolu nad hornatým Náhorným Karabachom - časťou Azerbajdžanu v časoch Sovietskeho zväzu - počas vojnového konfliktu začiatkom 90. rokov 20. storočia, ktorý si vyžiadal životy približne 30-tisíc ľudí.
Azerbajdžan varoval, že použije silu
Prímerie z roku 1994 však neviedlo k mierovej dohode a v regióne stále dochádza k pravidelným bojom, pričom obe krajiny zostávajú vo vojnovom stave, píše al-Džazíra.
Na energetické komodity bohatý Azerbajdžan, ktorého armádne výdavky prevyšujú celý štátny rozpočet Arménska, opakovane varoval, že ak mierové rokovania neuspejú, zmocní sa sporného územia silou.
Moskvou podporované Arménsko tvrdí, že by bolo schopné potlačiť akúkoľvek ofenzívu.
