BRUSEL, BRATISLAVA. Mal to byť diplomatický záver jedného z najťažších rokov, aké Európska únia zažila. Posledné stretnutie európskych lídrov pred Vianocami malo posunúť ďalej záväzky a priniesť nové dohody.
Politici sa naozaj dohodli - na tom, čo robili zle a ako to opraviť. Nič prevratné však posledný bruselský summit nepriniesol. Server Politico ho označil aj za "summit, ktorý nebol".
Môžu to posunúť Slovensku
V Bruseli sa rokovalo v podstate o dvoch témach - ako chrániť hranice EÚ a zvládnuť nápor migračnej krízy a či bude vlastne súčasťou EÚ aj Veľká Británia. Zatiaľ čo pri prvej téme sa politici zhodli, že treba "urýchliť procesy", otázku Brexitu presunuli na február.
Presadiť spoločnú ochranu vonkajších hraníc by malo v prvom polroku holandské predsedníctvo. Ak sa im to nepodarí, agenda pripadne Slovensku.
"Môžeme byť trochu viac optimistickí, pretože lídri sa zhodli na ochrane Schengenu," povedal podľa BBC šéf Európskej rady Donald Tusk. Júlový deadline na vytvorenie novej agentúry, ktorá by zasiahla v členských štátoch aj bez ich požiadania, však vyznieva v napätej situácii veľmi vágne.
Dohodnuté veci nefungujú
Únia koná pomaly
- relokácia 160-tisíc utečencov = zatiaľ ich relokovali 184
- presídlenie 22-tisíc utečencov z kempov na Blízkom východe = zatiaľ presídlili asi 600
- jedenásť hotspotov = zatiaľ otvorili dva
- zoznam "bezpečných krajín pôvodu" = zatiaľ neschválený
- zvýšenie pomoci na gréckych a bulharských hraniciach = Frontex zatiaľ na to nemá prostriedky
Aj na summite mnohé krajiny s návrhom nesúhlasili, obmedzuje vraj ich suverenitu.
Podľa serveru Euractiv.com sa proti návrhu postavilo napríklad Švédsko či Dánsko, podľa ktorých je ochrana hraníc úlohou jednotlivých krajín. Situácia na gréckych ostrovoch však ukazuje, že veľký nápor prichádzajúcich utečencov samotná krajina ani súčasný systém Frontex nezvládajú.
Šéf Frontexu Fabrice Leggeri krajiny podľa serveru Politico upokojuje. Návrh o Európskej pohraničnej a pobrežnej stráži má mať páky na to, aby nezasahoval do žiadnych národných kompetencií. O suverenitu sa vraj báť nemusia. "A aká je to suverenita, keď za jeden týždeň príde 20-tisíc utečencov a oni ich nedokážu zastaviť a skontrolovať?" pýtal sa Leggari.
Dvojstranový dokument, ktorí európski lídri prijali, väčšinou kritizuje doterajšie postupy a hovorí o ich urýchlení. Nefunguje relokácia utečencov, registračné hotspoty na gréckych ostrovoch, kontroly pri vstupe do EÚ ani nútené návraty tých, ktorí nemajú právo na azyl.
Cameron vidí cestu k dohode medzi Britániou a Európskou úniou Čítajte Stredná Európa nechce prísť o benefity
Oproti predchádzajúcim stretnutiam sa podarilo britskému premiérovi Davidovi Cameronovi dostať svoju agendu viac do popredia. To, či Veľká Británia uskutoční referendum o odchode z EÚ, bude jasné možno už začiatkom roka.
Podľa tohtotýždňového prieskumu, ktorý v Británii robil Lord Ashcroft, by EÚ opustilo 47 percent Britov, 38 percent by zostalo a 14 percent opýtaných je stále nerozhodnutých. V prospech odchodu hlasovala väčšina ľudí aj v novembrovom prieskume.
Všetko to závisí od toho, aké pravidlá sa Cameronovi podarí v Bruseli vyjednať. Po summite je jasné, že dohoda musí padnúť vo februári. Stretnutie však takisto ukázalo, že názory Únie a Británie sa v niektorých veciach líšia. "Aj keď je akceptovateľné počúvať britského premiéra, je neakceptovateľné meniť zakladacie európske záväzky," povedal podľa Deutsche Welle francúzsky prezident Francois Hollande.
Najväčší rozkol totiž pretrváva v otázke obmedzenia sociálnych dávok pre migrantov v prvých štyroch rokoch života v Británii. To sa však týka aj tých z EÚ, s čím najviac nesúhlasia Poľsko, Česko aj Slovensko. Voľný pohyb je podľa stanoviska krajín V4 jedna zo základných hodnôt EÚ a krajiny nepodporia "žiadne riešenie, ktoré by bolo diskriminačné alebo by obmedzovalo slobodu pohybu". Cameron preto rokoval aj s premiérom Ficom.
Angela Merkelová priznala, že je priestor na kompromis. Britský premiér však musí o svojich požiadavkách presvedčiť všetkých 27 krajín.
