Aleš Veselý (3. 2.1935 – 14. 12. 2015) bol po otcovi polovičný Žid. Keď mal šesť rokov, musel začať nosiť žltú hviezdu. Celý život ju potom nosil v peňaženke. Jeho židovský pôvod sa často odrážal aj v jeho tvorbe.
Český informel
Na českú umeleckú scénu nastúpil na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov ako veľký experimentátor. Spočiatku sa venoval najmä kresbe a maľbe. Najradšej však pracoval s priestorom a veľkými materiálmi.
Bol najznámejším predstaviteľom českého informelu – vlny abstraktných prejavov, ktorá po dlhom období umeleckej stagnácie prvýkrát odrážala trendy svetového umenia. Pre toto hnutie bolo príznačné používanie tmavých a prírodných farieb a nezvyčajných, často až neestetických a zničených materiálov.
Veselého práca bola rešpektovaná a obdivovaná na celom svete. Jeho diela sú súčasťou svetových umeleckých zbierok v New Yorku a Paríži. Zdobia však aj mnohé verejné priestory, či už v Soule, Tokiu, alebo Vilniuse.
Púštna utópia
Jedno z jeho posledných známych diel Brána nenávratna sa nachádza na pražskej stanici Bubny. Do neba vedúce koľajnice majú pripomínať miesto odchodu Židov do koncentračného tábora. Pre Veselého malo toto dielo aj osobný rozmer. Cez Bubny odviezli aj jeho otca a sestru, ktorí sa našťastie vrátili živí späť.
Najznámejšie dielo Kaddish vytvoril po smrti otca. Pracoval na ňom jeden rok. Socha, ktorá je jednou z najvýznamnejších v českom modernom sochárstve nesie rovnaký názov ako židovský chválospev. Ten sa má podľa tradície modliť syn za zosnulého otca každý deň počas jedného roka.
V deväťdesiatych rokoch sa po návrate z Izraela začal venovať tvorbe takzvaných púštnych projektov. Ide o nadrozmerné diela, ktoré mali byť umiestnené v púšti a podnecovať na zamyslenie a pokoj. Projekty však nikdy nezrealizoval, sám ich nazýval utópiou.
