Vatikán/Mainz 11. apríla (TASR) - Voľba nového pápeža nemá jednoznačného favorita, niet zreteľných koalícií (v kardinálskom zbore). Vyplýva to zo slov nemeckého kardinála Karla Lehmana pre denník Mainzer Allgemeine Zeitung.
Odborníci dávajú vo voľbách nového pápeža šance až dvom desiatkam kardinálov.
Mnohí predpokladajú, že po dlhom pontifikáte poľského pápeža, prvého Slovana na tomto poste, budú talianski kardináli, ktorí tvoria najväčšiu národnú skupinu vo volebnom grémiu, presadzovať za nástupcu apoštola Petra opäť niekoho z Apeninského polostrova.
Najväčšie šance sa v takomto prípade dávajú arcibiskupovi milánskemu Dionigimu Tettamanzimu, ktorého rešpektujú umiernení konzervatívci i stúpenci reformy rímskokatolíckej cirkvi, a to v Taliansku i za jeho hranicami.
Spomedzi talianskych kandidátov však bez šancí nemusí byť ani benátsky kardinál Angelo Scola, ktorý je blízky vplyvnému katolíckemu hnutiu Opus Dei.
Dlhoročný vatikánsky premiér Angelo Sodano môže pri voľbe rátať s nezanedbateľnou podporou konzervatívneho krídla, vrátane viacerých latinskoamerických kardinálov. Dobre informovaní však tvrdia, že si počas dlhého pontifikátu Jána Pavla II. urobil aj dosť nepriateľov, iní zasa tvrdia, že ani tak nie je vhodný na pápežský stolec, pretože je viac politikom ako duchovným lídrom. Iným popredným konzervatívcom, ktorý stojí v súčasnosti na čele talianskej katolíckej cirkvi a ktorý bude mať zrejme značné slovo pri voľbe pápeža, je kardinál Camillo Ruini. Reformátorov by mohol reprezentovať Carlo Maria Martini, ktorý však môže mať podľa vatikánskych zdrojov tiež priveľa odporcov.
Na konkláve sa už po tretí raz zúčastní doyen kardinálskeho kolégia, nemecký kardinál Joseph Ratzinger, ktorý celebroval piatkovú pohrebnú bohoslužbu za pápeža Jána Pavla II. a ktorého americký spravodajský magazín Time v týchto dňoch zaradil do TOP 100 najvplyvnejších osobností sveta súčasnosti. Aj keď sa mu dávajú isté šance na úspech, väčšina pozorovateľov sa skôr domnieva, že zohrá významnú úlohu pri výbere nástupcu Jána Pavla II.
Arcibiskup viedenský Christoph Schönborn, ktorého meno sa už niekoľko dní objavuje medzi favorizovanými kardinálmi, má jeden značný handicap. Vo svojich 60 rokoch patrí medzi najmladších kardinálov, avšak môže sa stať istým kompromisom medzi tábormi konzervatívcov a stúpencov reforiem. Jeho veľkou prednosťou sú veľmi dobré kontakty s duchovnými v strednej a východnej Európe, ba aj s tými, pôsobiacimi ešte ďalej na Východ.
S mimoriadnym záujmom budú priebeh konkláve, ktoré začne 18. apríla, sledovať tentoraz v krajinách Latinskej Ameriky. Tam teraz cítia reálnu šancu, že by sa niektorí z tamojších renomovaných kardinálov mohol presadiť na čelo Vatikánu. V kardinálskom zbore zastupujte túto časť amerického kontinentu celkove 21 kardinálov.
Spomedzi proreformných z nich sa najčastejšie spomína meno honduraského saleziána Oscara Andresa Rodrígueza Maradiagu, ktorý ovláda päť jazykov a je všestranne vzdelanou osobnosťou (filozofom náboženstva, matematikom, skladateľom, ale aj klaviristom). Pripisujú sa mu aj mimoriadne schopnosti v prístupe k médiám, snáď najlepšie z celého kardinálskeho zboru. Ďalší reformne orientovaní neoficiálni kandidáti z Latinskej Ameriky - Jorge Mario Bergolio (Argentína) a Claudio Hummes (Brazília) majú vraj iba zanedbateľné malé šance. Iné zdroje však favorizujú práve spomínaného brazílskeho kardinála, arcibiskupa zo Sao Paulo, ktorý by vraj mohol symbolizovať otočenie sa cirkvi ku krajinám tretieho sveta.
Latinskoamerickí konzervatívci vkladajú najviac nádejí do kolumbijského kardinála Daria Castrillona Hoyosa. Isté šance sa však pripisujú aj jeho krajanovi Alfonsovi Lopezovi Trujillovi a Jorgemu Arturovi Medinovi z Chile. Nie je bez zaujímavosti, že bez šancí údajne nie je ani kubánsky kardinál Jaime Lucas Ortega y Alamino.
Analytici dávajú iba minimum šancí potenciálnym uchádzačom o pápežský stolec z čierneho kontinentu. Najvážnejším z nich je zrejme nigérijský kardinál Francis Arinze, ktorý sa nechal počuť, že rímskokatolícka cirkev nie je ešte pripravená na pápeža čiernej pleti.
Aj spomedzi ázijských kardinálov sa spomína iba jediné meno, a to Ivan Dias z Indie.
Bude zaujímavé sledovať, či sa vo voľbe nepresadí niektorý z ďalších európskych kardinálov, spomedzi ktorých sa najčastejšie spomínali mená šéfa madridskej diecézy Antonia Mariu Rouca Varelu, belgického kardinála Godfrieda Danneelsa, jeho krajana Jana Pietera Schotteho, Francúza Jeana-Marie Lustigera, Jose da Cruza Policarpa z portugalského Lisabonu, ako aj arcibiskupa pražského Miloslava
