SARAJEVO, BRATISLAVA. Krvavý konflikt, pri ktorom zomierajú nevinní civilisti bez rozdielu vierovyznania či národnosti. Zničené mestá a značná časť obyvateľstva, ktorá pred strachom o holý život musí utiecť zo svojej domoviny. Utečenecká kríza v Európe.
To všetko spôsobil konflikt v Sýrii.
Podľa mnohých však niečo podobné pred dvadsiatimi rokmi platilo aj pre Bosnu – ak by v roku 1995 neprišlo k podpísaniu Daytonskej zmluvy. Prelomovej dohody, ktorá v Bosne fakticky ukončila niekoľkoročné vraždenie medzi moslimami, Srbmi a Chorvátmi.
Vojnu prebiehajúcu prakticky v srdci Európy síce medzinárodné spoločenstvo zastavilo, dohodu ani dnes zďaleka nepovažujú za dokonalú.
Ukončila však krvavú bosniansku vojnu, ktorá si dovtedy vyžiadala stotisíc obetí. Jej najznámejším symbolom sa stala masakra v Srebrenici, počas ktorej srbské vojská pod vedením generála Ratka Mladiča za pár dní chladnokrvne zmasakrovali osemtisíc moslimských mužov a chlapcov.
Nedokonalý útvar
Daytonská dohoda pre Bosnu znamenala fakticky počiatok vzniku tohto komplikovaného štátneho útvaru, v ktorom sa o územie veľké približne ako Slovensko delia tri dominantné etniká – bosnianski moslimovia, Srbi a Chorváti.
To však nebol jej hlavný prínos. Politici, ktorí stáli pri zrode vtedajšej dohody, sa dnes zhodujú: jej hlavným úspechom bolo už len to, že Srbi, Chorváti a Bosniaci sa medzi sebou prestali vraždiť.
Bosna a Hercegovina vznikla v roku 1995. (zdroj: SME)Bol by mier bez Daytonu?
Dohodu podpísali v novembri 1995 všetky strany konfliktu – vtedajší juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič, chorvátsky prezident Franjo Tudjman a bosniansky prezident Alija Izetbegovič.
Na všetko na leteckej základni v americkom Daytone dohliadal vtedajší šéf Bieleho domu Bill Clinton. Začala platiť presne 14. decembra. Mnohí si teraz v súvislosti s daytonským výročím kladú najmä dve otázky.
