BRUSEL. Slovensko si vie predstaviť vznik spoločnej európskej pohraničnej stráže, podľa slov ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka by však zásahy takejto inštitúcie len ťažko fungovali bez súhlasu krajiny, ktorej hranice treba chrániť. Šéf slovenskej diplomacie to uviedol dnes na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Európska komisia (EK) sa podľa správy agentúry Reuters chystá v utorok predstaviť projekt európskeho zboru pohraničnej stráže.
Táto "európska pohraničná jednotka" by mala byť schopná okamžite zasiahnuť v krízových situáciách v tých členských štátoch, ktoré nie sú schopné dostatočne ochrániť vonkajšie hranice EÚ, a to dokonca aj bez súhlasu dotknutej krajiny.
Myšlienku stráže podporí
Lajčák spresnil, že Slovensko podporuje myšlienku spoločnej pohraničnej stráže, ťažko si však podľa neho predstaviť situáciu, že by nejaká európska inštitúcia robila zásahy tohto typu proti vôli členskej krajiny EÚ. Vyjadril presvedčenie, že je nutná určitá miera koordinácie a súhlasu danej krajiny.
"Samotnú myšlienku spoločných pohraničných síl podporujeme. Situácia s Gréckom a jeho neschopnosťou ochrániť vonkajšie hranice Schengenu poukazujú na to, že v prípade, ak má členská krajina problémy plniť si svoje povinnosti, tak by mala dostať pomoc od ostatných krajín. Ale neviem si predstaviť, že by sa to dialo proti vôli členských krajín," zhodnotil situáciu Lajčák.
V tejto súvislosti minister pripomenul, že Slovensko je neraz uvádzané ako príkladná krajina pri strážení vonkajších hraníc únie, ktorých súčasťou je slovensko-ukrajinská hranica. "Naša krajina je modelom. Pretože viem o celej sérií delegácií krajín, ktoré chcú byť v Schengene, a ktoré chodia študovať fungovanie našej východnej hranice," spresnil Lajčák.
Podporu má aj v Česku
Ani Praha nemá problém s vytvorením európskeho zboru pohraničnej stráže, potvrdil v Bruseli štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Českej republiky Jakub Kulhánek. Novinárom pripomenul, že ČR od začiatku vypuknutia migračnej krízy zdôrazňuje potrebu posilnenia vonkajších hraníc únie "všetkými dostupnými prostriedkami".
"Tento návrh stojí za podrobnejšie zhodnotenie a je to niečo, s čím by sme sa mali v budúcnosti zaoberať," uviedol Kulhánek. Dodal, že z hľadiska záujmov ČR je kľúčové udržanie funkčnosti schengenského priestoru, čo implikuje potrebu efektívnej ochrany vonkajších hraníc únie.
"Apelujeme na štáty prvej línie, aby zaručili ochranu hraníc," uviedol Kulhánek s odkazom na neregulovaný tok migrantov. Pripomenul, že ČR sa snaží najviac vystaveným krajinám pomáhať vysielaním policajtov a vojakov, ktorí majú pomôcť práve pri ochrane hraníc.
Podľa jeho slov sa EÚ z hľadiska migračnej krízy ocitla v bezprecedentnej situácii, a preto musí zvažovať aj bezprecedentný postup, akým by bol zásah na hraniciach aj bez súhlasu krajiny, ktorej hranice sú nedostatočne chránené.
