Aj keď irackí militanti stále ohrozujú krehkú stabilitu krajiny, situácia tam sa po dvoch rokoch podstatne zmenila. Irak má dnes nového prezidenta, premiéra i vládu. Všetci členovia exekutívy boli demokraticky zvolení vo voľbách, ktoré boli predtým nepredstaviteľné.
Irak si výročie spomína štátnym sviatkom, ktorý zaviedli v lete 2003.
Vláde a zahraničným odborníkom, ktorí v Iraku pôsobia, sa zatiaľ nepodarilo plne upokojiť situáciu a pozdvihnúť hospodárstvo po desaťročiach vojen a úpadku. Napriek tomu sa začínajú ukazovať už aj náznaky hospodárskeho rastu, čo najviac ovplyvňuje zrušenie medzinárodného embarga po páde diktátora S. Husajna. Platy štátnych zamestnancov stúpli a v obchodoch sa objavuje čoraz viac tovaru.
Najväčšou hrozbou úspešného budovania demokracie v Iraku sú stále útočiaci radikáli, z ktorých väčšina pochádza z radov prívržencov zvrhnutého režimu sunnitských moslimov. Tí stratili výsadné postavenie, ktorému sa tešili počas vlády S. Husajna.
K nespokojnosti Iračanov prispieva skutočnosť, že ešte žiadni vedúci činitelia bývalého režimu neboli postavení pred súd a potrestaní. Väčšina z nich je vo vyšetrovacej väzbe a procesy s nimi sa ešte len pripravujú.
