Belehrad 7. apríla (TASR) - Najvyšší srbskočiernohorskí, srbskí, čiernohorskí ústavní činitelia, ako aj šéf zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie Javier Solana podpísali dnes v Belehrade tzv. druhú belehradskú dohodu - dokument, ktorý obsahuje riešenie ústavnej krízy v štátnom zväzku Srbska a Čiernej Hory.
Španielsky diplomat sa už pred troma rokmi v zastúpení EÚ podieľal na uzavretí tzv. belehradskej dohody, ktorej podstatou bolo rozhodnutie o premene juhoslovanskej federácie na štátny zväzok Srbska a Čiernej Hory.
Dnešná politická dohoda, podpísaná srbskočiernohorským prezidentom Svetozarom Marovičom, srbským prezidentom Borisom Tadičom a srbským premiérom Vojislavom Koštunicom, ako aj čiernohorským prezidentom Filipom Vujanovičom a premiérom Milom Djukanovičom, je predpokladom pre navrhovanú zmenu ústavy, ktorou by sa obnovila funkčnosť štátneho zväzku, konkrétne by sa predĺžilo funkčné obdobie srbskočiernohorského parlamentu. Návrh musia odobriť ešte zákonodarné zbory SČH, Srbska i Čiernej Hory.
Príčinou ústavnej krízy v SČH boli odlišné názory Belehradu a Podgorice na termín parlamentných volieb, pričom mandát zákonodarného zboru vypršal v marci. Srbsko trvalo na čo najrýchlejšom konaní volieb, Čierna Hora chcela zasa vyčkať s voľbami na výsledok plebiscitu o vystúpení zo zväzku so Srbskom a vyhlásení nezávislosti do začiatku budúceho roka.
V súlade s dnešnou dohodou sa voľby do srbskočiernohorského parlamentu uskutočnia v oboch častiach krajiny súčasne s voľbami do národných parlamentov, čo znamená, že v Čiernej Hore až po referende naplánovanom na február 2006, ak voliči nerozhodnú o jej nezávislosti.
V Srbsku by sa regulárne voľby mali uskutočniť po dlhoočakávanej zmene ústavy, avšak situáciu tam môže skomplikovať avizovaný návrh radikálov na vyslovenie nedôvery kabinetu Vojislava Koštunicu v súvislosti s vydaním policajného generála Sretena Lukiča haagskemu tribunálu.
Javier Solana na margo dosiahnutej dohody v Belehrade vyhlásil, že "dlho stojaci vlak sa konečne pohol". Predstavitelia SČH, ako aj oboch jej súčastí sa podľa jeho slov dnešným krokom zaviazali aj k spoločnému úsiliu o integráciu krajiny a k spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) so sídlom v Haagu. 5 20 le pel
