Moskva 7. apríla (TASR) - Prezident Severného Osetska Alexander Dzasochov odmietol dnes podpísať dohodu sprostredkovanú Kremľom, ktorá si kladie za cieľ upokojiť tlejúce napätie so susedným Ingušskom.
Vzťahy kresťanskej populácie Osetska a moslimských Ingušov sú napäté od desaťdňovej vojny v roku 1992, avšak k ich zhoršeniu došlo po rukojemníckej dráme v juhoosetskom Beslane v septembri 2004. Spolupáchateľmi drámy, ktorá si vyžiadala 330 ľudských životov, boli aj ingušskí ozbrojenci.
Dohodu sprostredkovanú Kremľom podpísal v stredu vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina a ingušský prezident Murat Ziazikov. Dohoda sa týka návratu ingušských utečencov, ktorí Severné Osetsko opustili v roku 1992 počas vojny o okres Prigorodnyj.
Ingušské úrady požadovali návrat utečencov do ich domovov, avšak ich žiadosť sa stretla s odporom predstaviteľov Severného Osetska.
Dzasochov zdôvodnil nepodpísanie dohody tým, že ingušské úrady nenáležite zveličili počet utečencov. Ziazikov pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy vyjadril presvedčenie, že severoosetský prezident dohodu napokon podpíše. Súčasne vyslovil obavy, že niekto má záujem, aby osetsko-ingušské vzťahy zostali napäté. Upozornil, že okrem konštruktívneho dialógu neexistuje žiadna iná cesta.
Dzasochov varoval, že požiadavky ingušskej strany môžu región destabilizovať. "Musíme sa vyhnúť akciám, akými sú teritoriálne nároky, ktoré vedú k napätej situácii," citovala Dzasochova ruská agentúra ITAR-TASS.
Od skončenia rukojemníckej drámy v Beslane mnoho Osetov volá po odplate Ingušom.
2 dod pel
