Nedávno som mala čosi ako osobnú krízu. Keď sa na to človek pozrie s nadhľadom, nešlo v podstate o nič vážne, ale v ten večer bolo všetko nanič.
Až okolo šiestej som vyšla zo školy. Blbý rozvrh.
Prešov ma sklamal. Stále sa teším, že fúka iba u nás v Košiciach a že tam bude bezvetrie. Vtedy vietor nechýbal ani v Prešove. Bola mi zima. Blbé počasie.
Mala som šatku, ktorá stále vybiehala spoza goliera. Blbá šatka, blbé oblečenie.
Bolel ma chrbát. Blbá skolióza.
Cesta prešla celkom rýchlo. Musela som však dlho čakať na stanici. Blbý cestovný poriadok.
Navyše ma trápil hlad. Prišla som domov a pripravila som si večeru. Rožok, klobáska, syr, uhorka, pohoda. Hodinky ukazovali niečo po ôsmej. Asi priberiem. No a čo. Blbé kalórie.
Boleli ma oči, ale chcela som prísť na iné myšlienky. Sadla som si k počítaču a chcela som si niečo prečítať. Blúdila som po internete a nenašla som nič, s čím by som bola spokojná. Blbá sieť.
V nádeji, že si aspoň v televízii pozriem niečo riadne, zvalila som sa do kresla. A dávali film, ktorý som videla minimálne dvakrát. Blbý program.
Celý večer bol akýsi neporiadny. To treba zapiť. Hoci aj likérom z veľkonočného vajíčka. Čokoláda ma vedela vždy dostať. Ešte nám zostali zásoby vajíčok. Aj keď mali nejaký čudný obal s hviezdičkami, nevenovala som mu veľkú pozornosť. Rozbaľujem a teším sa. Ale prečo má veľkonočné vajíčko nitku? Aha - lebo je to vianočná ozdoba. Fantázia je nekonečná. Ozdoby sa nepredali v decembri, ľudia ich kúpia v marci. Predavačky ich len museli trošku upraviť.
Vypila som likér, zjedla čokoládu a išla som spať. Ráno múdrejšie večera.
simkova.blog.sme.sk
