Rím 6. apríla (TASR) - Testament v sobotu zosnulého pápeža Jána Pavla II. obsahuje jeho posledné duchovné posolstvo a apel k cirkvi, ale nie je v ňom zverejnené meno kardinála, ktorého v roku 2003 vymenoval za kardinála in pectore. Záhadný kardinál sa v ňom ani nespomína, píše dnes taliansky denník Corriere della Sera, ktorý špekuluje, že konkláve sa začne 18. apríla a nového pápeža zvolí v štvrtý deň.
Podľa vatikanistu Luigiho Accattolliho sa pápež v testamente venoval úvahám o smrti a živote, viere a ľudskosti, aktuálnosti učenia evanjelia na prelome tisícročí.
"Vieme s určitosťou, že v pápežovom testamente niet zmienky o kardinálovi in pectore, takže sa môže sťať, že nominácia nebude uznaná, a kým sa neotvoria archívy posledného pontifika, jeho meno sa nedozvieme," upozornil Accattolli.
Podľa denníka text štvorstranovej poslednej vôle napísanej v poľštine, ktorú musia preložiť do taliančiny a latinčiny, by Vatikán mohol zverejniť už dnes. Accattolli však tvrdí, že o tom, kedy a v akej forme poslednú vôľu Svätého Otca zverejnia, rozhodnú kardináli, ktorí majú dokonca právomoc jej obsah veriacim neoznámiť vôbec.
Neznáma je zatiaľ aj pápežom nedokončená encyklika, ktorá sa nachádza v zapečatenom apartmáne, kam kardinál-kamerlengo vstúpi začiatkom budúceho týždňa.
Doterajší pápeži svoje hmotné statky odkázali cirkvi alebo chudobným a až na výnimky v testamente neprejavili želanie byť pochovaný inde ako v krypte Baziliky sv. Petra.
Pápežské závety nevznikajú podľa nejakého vzoru, uviedol pre poľský denník Gazeta Wyborcza Jacek Urban, historik z krakovského Inštitútu Jána Pavla II. Jedným z najznámejších a zároveň aj najlakonickejších testamentov je posledná vôľa Jána XXIII., ktorý bol na čele cirkvi v rokoch 1958-63. Niekoľkoriadkový závet napísal ešte v roku 1954, keď bol benátskym patriarchom, a dva roky pred smrťou v ňom urobil iba malé zmeny.
Jeho nástupca Pavol VI. zostavil košatejší testament. Hnuteľný i nehnuteľný majetok odkázal bratom, ale cenné veci nariadil rozdať chudobným. Prikázal tiež, aby boli zničené jeho rukopisy, súkromná korešpondencia a poznámky. Toto jeho želanie nebolo splnené, podotkol Urban, podľa ktorého jeho prianiu byť pochovaný v zemi bolo tiež vyhovené len čiastočne: Pavol VI. má hrobku v krypte pod Bazilikou sv. Petra, ktorá je symbolicky posypaná zemou. V testamente sa zmienil aj o rodičoch a spolupracovníkoch a tých, ktorým za života ublížil, prosil o odpustenie. Vyzval tiež cirkev, aby napredovala v duchu Druhého vatikánskeho koncilu a ekumenizmu.
Podľa Urbana zosnulý Ján Pavol II. v testamente nevyslovil želanie ohľadom svojho pochovania a podriadil sa zaužívanej tradícii pochovávať pápežov v krypte pod Svätopeterským chrámom. Za ostatných 200 rokov sa tam nedali pochovať len dvaja pápeži: Pius IX (1846-78) si želal ako miesto posledného odpočinku Baziliku San Lorenzo na rímskom cintoríne Campi Verano. Jeho vôľa síce bola splnená, ale tri roky po pohrebe jeho telesné pozostatky preniesli do Vatikánu.
Druhou výnimkou je pápež Pius VI. (1775-1799), ktorého Napoleon vyhnal z Vatikánu a ktorý zomrel vo Valencii, kde mal pohreb. Do Vatikánu jeho telo previezli po dvoch rokoch, ale srdce zostalo vo Valencii.
