Gruzínka Nina prišla na deň a zostala tu 24 rokov

Nina Deketová, Gruzínka, prišla na Slovensko pôvodne na jeden deň. Chcela spoznať Bratislavu. To sa jej podarilo - žije v nej už 24 rokov. Z gruzínskej klaviristky je slovenská pedikérka. To všetko vďaka náhode.

"Keď som v roku 1979 prišla do Bratislavy, chcela som vidieť Hrad, no nenašla som k nemu cestu. Blúdila som dokola. Pani, ktorú som žiadala o pomoc, mi nerozumela. Zastavila preto okoloidúceho chlapca - bol mladší a na Slovensku sa vtedy učila ruština. Dali sme sa spolu do reči, z veže Bystrica mi ukázal Bratislavu, odprevadil ma na vlak a naznačil mi sympatie. Začali sme si písať."

V tom čase zákon povoľoval vycestovať zo Sovietskeho zväzu len raz do roka. Bohuslav (56), ktorý Gruzínku po Bratislave sprevádzal, pozval na Slovensko najskôr jej matku a zakrátko sám vycestoval do jej krajiny. Po mesiaci požiadal Ninu o ruku.

"Odchod z tej krajiny by bol pre mňa oveľa ťažší, keby som svojho manžela skutočne neľúbila." Doma žila v nádhernom prostredí lyžiarskeho strediska Liž baza v Bakuriani. "Ocko, Levan Pandžakidze, bol známy zjazdár obrovského slalomu. Teraz o ňom vyšla kniha. Mamička učila hru na klavíri. Aj môj brat je vzdelaný človek. Vyštudoval dve vysoké školy a pracoval na ministerstve vnútra. Ich život je zaujímavý, nie môj. Jedna z bratových dcér je takisto klaviristka."

Nina v Gruzínsku vyštudovala konzervatórium a hrou na klavír sa spočiatku na Slovensku živila. Keď sa jej však v roku 1986 narodil syn Bohuslav, zostala doma. Myslela si, že len na pár rokov. Nakoniec ich bolo osemnásť.

"Hneď po narodení dostal mozgovú obrnu. Prežili sme zložité obdobie. Deti následkom tej choroby strácajú zrak, nevedia chodiť, sú rôzne postihnutí. Chodili sme na viaceré vyšetrenia a liečenia, liečil sa aj v Moskve. Našťastie, som mala Gruzínske štátne občianstvo a liečba ma takmer nič nestála. Želala som si najmä, aby syn nestratil zrak, aby som ho nemusela kŕmiť. Stále som verila, že sa jeho zdravotný stav zlepší."

Dočkala sa. Bohuš je talentované dieťa a jeho zdravotný stav je stabilizovaný. Navštevuje strednú umeleckú školu v Bratislave, jeho koníčkom sú počítače.

"Je to naše jediné, vytúžené dieťa. Je mojím svetlom. Nikdy som neľutovala tú obetu a lásku, ktorú som do neho vkladala," hovorí dnes päťdesiatročná Nina Deketová. K učiteľstvu sa už nevrátila. "Za klavír som si nesadla takmer dva roky, odkedy mi zomrela mama.

Vždy, keď si chcem zahrať, prepadne ma nostalgia. Práve ona chcela, aby som sa venovala aj nejakému remeslu. Tak som si urobila kurz manikúry a pedikúry."

Šikovné prsty sa teda Nine zišli. Založila si živnosť a pracuje v kozmetickom salóne. Do Gruzínska chodí zriedka, no stále sníva, že tam aj s manželom zostarnú. "Snáď sa nám ten sen raz splní," usmieva sa.