Za dva roky sa im narodilo päť detí. Mali 27

Terézia a Eduard Brezániovci z Lietavy majú päť detí. Nie je to nič nezvyčajné. U nich sa iba rodina rozrástla prirýchlo. V roku 1977 sa im narodili dvojičky, dve dievčatá, a v roku 1979 trojičky, traja chlapci.

"Nikto z našich príbuzných pritom dvojčatá ani trojčatá nemal," usmieva sa mama Terézia. "Páčili sa mi dve dievčenské mená - Žaneta a Monika, nevedela som sa rozhodnúť, ktoré vybrať, nakoniec sme ich použili obidve."

A potom chceli syna. Prial si ho najmä otec, hoci už dievčatá im dali zabrať. "Cez deň spali, v noci boli hore, vstával som do práce celý dolámaný," spomína Eduard Brezáni. Vravel si - ak to budú opäť dvojičky, tak sa zbláznim. "Nakoniec to boli trojičky, a nezbláznili sme sa. Bolo nám všelijako, ale mali sme veľkú radosť - trojnásobnú."

K dievčatám pribudli Eduard, Patrik a Štefan. Rodičia s piatimi deťmi mali vtedy po 27 rokov.

Eduard: "V pôrodnici mi hovorili, že budem potrebovať anjelské nervy. A mali pravdu. Mať päť malých detí súčasne, to nie sú žarty. Pri dvojčatách sme už boli zvyknutí, že všetko treba kupovať a robiť dvojnásobne, ale odvtedy to už bolo päťnásobne. Dcéry mali ešte obyčajný kočík, pre synov som dostal širší, trojmiestny, z podniku. Auto sme nemali, všade sme chodili autobusom. Aj potom, keď deti vyrástli - sedem by sa nás aj tak do auta nezmestilo."

Terézia: "Na tie noci nikdy nezabudnem. Keď začalo jedno dieťa plakať, zobudilo ďalšie štyri. Celú noc sme chodili okolo nich, a keď sme si šli ráno ľahnúť, oni vstávali."

Mali tristo bavlnených plienok a tristo bolo stále mokrých. Prerábali dom, v jednej izbe ich vtedy spávalo sedem, voda im netiekla, ústredné kúrenie nebolo.

"Všetko sme sušili nad sporákom. Päťkrát prebaliť, päťkrát okúpať, išlo nám to ako na páse, ani na hádky sme pri tých starostiach nemali čas," spomína otec. Dnes už nevie, ako dokázali pri toľkých deťoch ešte aj prerábať chalupu. "A popri tom som stihol aj včeláriť!"

Z niečoho žiť museli. Domov nosil každý deň tri tašky jedla a mizlo ako po kobylkách. Naraz kupovali päť párov topánok, päť pršiplášťov, všetko bolo treba päťkrát viac prať i žehliť. No päť bicyklov nemali, jazdili na jednom, uskromnili sa. Nechodievali ani do kina či na kolotoče. "Hrali sa doma, na skrývačky aj Človeče, nehnevaj sa."

Možno preto Brezániovci nad ďalšími deťmi neuvažovali. "Veď čo keby sa nám narodili štvoričky!" smeje sa Terézia. Nečuduje sa, že ani štyria súrodenci sa zatiaľ do zakladania rodiny nehrnú. Ženatý je len jeden z nich, Štefan. Keď čakal prírastok, všetci ho ubezpečovali, že dieťa bude jedno. (ms, r)