Viedeň 3. apríla (TASR) - Kým svetoví lídri vyzdvihujú Jána Pavla II. ako mierovú silu, katolícki reformátori s kritickým postojom k jeho tradicionalistickému postoju vo veci cirkevných dogiem spochybnili jednoznačnosť jeho 26-ročného pôsobenia na poste pápeža, ktoré sa skončilo v sobotu jeho smrťou.
Stúpenci vyzdvihujú významný prínos poľského pápeža pri páde komunizmu v Európe, liberálni katolíci však hovoria, že jeho podpora pre ľudské práva bola v spore s jeho odporom k manželstvám kňazov, vymenúvaniu žien za kňažky, antikoncepcii a interrupciám.
"Jeho pontifikát bol plný protirečení," uvádza sa vo vyhlásení We Are Church (WAC - My sme cirkev), medzinárodnej siete skupín zameraných na reformu rímskokatolíckej cirkvi.
"Ján Pavol II. bol obhajcom ľudských práv v sekulárnom živote, ale toto presvedčenie neaplikoval na samotnú cirkev," dodala WAC.
"Medzi ľudskými právami, ktoré v cirkvi stále volajú po uznaní, sú: rovnosť pohlaví - vrátane vysväcovania žien -, práva kňazov na manželstvo ... právo byť rešpektovaný za svoju sexuálnu orientáciu, a morálna zrelosť laikov pri rozhodovaniach týkajúcich sa reprodukcie a používania kondómov s cieľom zabrániť šíreniu HIV-AIDS," uvádza sa vo vyhlásení WAC.
Aj brazílsky teológ Leonardo Boff - popredný predstaviteľ kontroverznej teológie oslobodenia, ktorého prinútili opustiť kňazský stav po spore s Vatikánom v otázke politiky a náboženstva - vyhlásil, že pápežove názory boli paradoxné.
"Myslím, že tento pápež mal niektoré sporné dimenzie. Navonok bol otvorený a progresívny. Ale dovnútra bol veľmi rigidný, veľmi konzervatívny a v niektorých doktrínach príliš prísny, napríklad v jeho doktrínach o sexualite, genetike, homosexualite," povedal Boff internetovej televízii UOL.
WAC začala pôsobiť po tom, čo vtedajšieho rakúskeho kardinála v roku 1995 Hansa Hermana Gröra obvinili zo sexuálneho zneužívania chlapcov. Vatikán ho nahradil až o niekoľko mesiacov neskôr.
Podľa WAC, ktorá má podľa vlastných slov členov vo viac ako 20 krajinách všetkých kontinentov, pápež reagoval príliš pomaly na podobné škandály, ktoré prepukli v rôznych častiach sveta počas jeho pôsobenia.
"Pedofilný škandál odhalil veľké porušenie ľudských práv v živote cirkvi. Aj keď ho Ján Pavol II. nakoniec uznal ako škandál, tento škandál si vyžadoval oveľa silnejšie činy oveľa skôr," uviedla WAC.
Skupiny zasadzujúce sa o reformu cirkvi tiež kritizovali spôsob, akým pápež vo Vatikáne centralizoval proces prijímania rozhodnutí a ako umožnil jeho administratíve, Kúrii, trestať kritických teológov.
"Napriek tomu, že bol hlboko oddaný reforme a dialógu vo svete, v samotnej cirkvi posilnil centralizované, autoritárske štruktúry. To živilo atmosféru strachu a strnulosti," uviedla WAC.
V tomto zmysle sa vyjadrila aj najväčšia v USA pôsobiaca skupina pre reformu katolíckej cirkvi, Call to Action (Výzva k činu - CTA).
"Katolíckej cirkvi nepochybne pomohla jeho sila a hlboká osobná pieta, ale časť jeho energie a kreativity bola tiež obmedzená autoritárskou kultúrou Vatikánu počas posledných desaťročí," povedala hovorkyňa CTA Linda Pieczynská.
Iná americká skupina, FutureChurch, vyhlásila, že autoritárska vláda mohla pomôcť poľskej cirkvi prežiť komunizmus, zároveň ale "obmedzila schopnosť svetového katolicizmu tvorivo sa postaviť výzvam 21. storočia".
Viedenský kardinál Christoph Schönborn, jeden z možných nástupcov Jána Pavla, vyhlásil že nebohý pápež stál - bez ohľadu na verejnú mienku - za tým, o čom bol presvedčený, že je správne, a nemožno ho kategorizovať ako konzervatívca alebo progresivistu. "Na to bo jednoducho príliš veľkým človekom," povedal Schönborn rakúskej televízii.
