Jeruzalem 3. apríla (TASR) - Dobre stavaný poľský seminarista zobral do svojej náruče vyhladované a vyziabnuté židovské dievča, plné vší, ktoré krátko predtým opustilo nacistický koncentračný tábor. Edith Ziererová, ktorá má teraz 74 rokov, sa dodnes dobre pamätá na súcitný pohľad Karola Wojtylu a v sobotu večer úprimne smútila nad úmrtím, muža, ktorý sa neskôr stal najvyšším predstaviteľom rímskokatolíckej cirkvi.
"Ján Pavol II. bol už aj vo svojich mladých rokoch výnimočnou osobnosťou. Bez jeho pomoci by som sotva bola prežila svoj panický útek z koncentračného tábora v meste Czesztochowa po tom, ako ho v januári roku 1945 oslobodila sovietska armáda. Chcela som sa čo najskôr stretnúť s členmi mojej rodiny, o ktorých neskôr vyvsvitlo, že holokaust neprežili. Úplne vyčerpanej sa mi podarlo dostať k železničnej stanici, kde som sedela dva dni bez potravy a vody. Nikto sa po mne ani neobzrel, až kým ma neponúkol čajom, chlebom a syrom neskorší pápež, ktorý mi potom pomohol nastúpiť do vlakovej súpravy. Cestou ma zakryl svojim kabátom, lebo videl, že sa trasiem od zimy. Po príchode do Krakova som od môjho dobrodinca utiekla, lebo ľuďom na ulici sa nepozdávalo, prečo mladý katolícky kňaz alebo seminarista z kráča po boku 13-ročného židovského dievčaťa," spomína si Edith Ziererová, ktorá sa po piatich rokoch, strávených v poľských a francúzskych sirotíncoch, nakoniec presťahovala na územie dnešného Izraela, kde uzavrela manželstvo a porodila syna a dcéru.
V roku 1979 Edith Ziererová napísala Karolovi Wojtylovi list a potom s poľským pápežom udržiavala pravidelnú korešpondenciu. S Jánom Pavlom II. sa táto štátna príslušníčka Izraela osobne stretla najprv v roku 1998 vo Vatikáne a naposledy v roku 2000, keď Ján Pavol II. navštívil židovský štát.
