Ján Pavol II., vlastným menom Karol Jozef Wojtyla, sa stal prvým netalianskym pápežom od čias Hadriána VI. a prvým slovanským pápežom vôbec. Narodil sa vo Wadoviciach pri Krakove 18. mája 1920.
V roku 1938 sa zapísal na krakovskú Jagellonskú univerzitu a na dramatickú školu. Vynikal aj v športe. Keď v roku 1939 nacisti univerzitu zavreli, bol mladý Wojtyla nútený pracovať v kameňolome a chemickej továrni, aby si zarobil na živobytie a nebol deportovaný do Nemecka. V tomto období tajne a po druhej svetovej vojne verejne pokračoval v štúdiách v krakovskom seminári a na teologickej fakulte.
Za kňaza bol vysvätený 1. novembra 1946. Štvrtého júla 1958 ho pápež Pius XII. vymenoval za pomocného biskupa krakovského. Začiatkom januára 1963 ho Pavol VI. vymenoval za krakovského arcibiskupa a 26. júna 1967 za kardinála.
O 11 rokov neskôr, 16. októbra 1978, kardináli, ktorí sa v konkláve zvolanom po náhlej smrti pápeža Jána Pavla I. nevedeli dohodnúť ani na jednom talianskom kandidátovi, zvolili prekvapivo 58-ročného Wojtylu za 264. pápeža. Spomedzi prítomných 109 kardinálov hlasovalo za neho 103. Do funkcie nastúpil 22. októbra 1978. Vybral si meno podľa svojho predchodcu Jána Pavla I., ktorý bol na svätopeterskom stolci len 33 dní a stelesňoval vzor ľudskosti a optimizmu.
Pontifikát Jána Pavla II. bol po prvom pápežovi, apoštolovi Petrovi (vo funkcii podľa neoficiálnych údajov v rokoch 33-67) a pápežovi Piovi IX. (1846-1878) tretím najdlhším v histórii. Jána Pavla II. preslávili vo svete predovšetkým jeho apoštolské cesty, vďaka ktorým si vyslúžil prezývku "lietajúci pápež". Prvú zo 104 zahraničných ciest absolvoval hneď tretí mesiac po svojom zvolení. Niektorí ho však za časté cesty kritizovali. Bohaté krajiny hovoria, že cesty boli finančne náročné, avšak paradoxne - čím chudobnejší bol národ, tým srdečnejšie privítanie Jána Pavla II. čakalo. V marci 2000 pápež navštívil Svätú zem.
Nie všetci Jána Pavla II. podporovali. Tragickým dňom v jeho živote sa stal 13. máj 1981, keď ho na Námestí sv. Petra v Ríme postrelil Turek Mohamed Ali Agca. Už štyri dni po atentáte však Ján Pavol II. na nemocničnom lôžku nahovoril na magnetofónovú pásku príhovor k veriacim. Modlil sa v ňom slovami: "Za brata, ktorý na mňa strieľal a ktorému som úprimne odpustil." Veľkodušnosť, Svätému Otcovi taká vlastná, sa prejavila nespočetne veľakrát aj v jeho postojoch k chudobným. Počas návštevy Filipín, keď jeho cestu z letiska lemoval nanovo postavený múr zakrývajúci chudobné predmestia, dal Svätý Otec zastaviť auto, vystúpil a išiel navštíviť chudobných za múr.
Jána Pavla II. necharakterizovalo len veľké srdce, ale aj bystrý um. Od nástupu do funkcie so záujmom sledoval politickú situáciu vo svete. Vo februári 1984 uzavrel s talianskou vládou revíziu Lateránskej zmluvy (1929). Tento významný akt formálne schválil odluku cirkvi od štátu v Taliansku.
Pápež Ján Pavol II. počas svojho pontifikátu potvrdzoval tradičnú náuku rímskokatolíckej cirkvi. Odmietal zrušenie celibátu, antikoncepciu, homosexualitu a umelé prerušenie tehotenstva. V roku 1993 rehabilitoval astronóma Galilea Galileiho, roku 1994 Mikuláša Kopernika a neskôr aj evolučnú teóriu Charlesa Darwina. O odpustenie hriechov cirkvi z minulosti, vrátane neprávostí páchaných na Židoch, kacíroch, domorodých obyvateľoch a ženách požiadal Ján Pavol II. počas slávnostnej omše v Bazilike sv. Petra v Ríme 12. marca 2000. Toto historické priznanie sa k hriechom cirkvi a vyjadrenie ľútosti bolo jedným z najvýznamnejších skutkov Jána Pavla II.
Najvyšší predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi sa počas celého pôsobenia vo Vatikáne usiloval aj o dosiahnutie mieru vo svete. Jedným z jeho želaní bolo uhasenie početných ohnísk nenávisti a násilia. V talianskom meste Assisi zorganizoval 24. januára 2002 Deň modlitieb za svetový mier, na ktorom sa zúčastnilo mnoho predstaviteľov rozličných cirkví. Dňa 7. apríla 2002 sa konal Deň za svetový mier i vo Svätej zemi. Slová, ktorými hlava cirkvi 23. februára 2003 zdôraznila, že vojenský konflikt v Iraku môže viesť k destabilizácii v oblasti, boli iba prirodzenou reakciou na pápežovo presvedčenie, že vojna nemôže byť prostriedkom na riešenie konfliktov.
Aj napriek vysokému veku a Parkinsonovej chorobe sa hlava rímskokatolíckej cirkvi nevzdávala a aktívne reagovala na aktuálne politické dianie vo svete. Ján Pavol II. vyzval 3. augusta 2003 katolíkov, aby sa snažili zastaviť sekularizáciu Európy, pretože tu má hlbšie ako inde na svete zapustené korene tradícia kresťanstva. Kresťanstvo a jeho jednota boli stále jeho prioritami. Dôkazom toto sa stala aj pápežova cesta do Canterbury. V tomto anglickom meste sa modlil na hrobe svätého Tomáša Becketa spolu s anglikánskym biskupom. Počas modlitieb na stolci nesedel nik. Bolo tam však položené evanjelium na znak spoločnej viery v Krista.
Pápež Ján Pavol II. sa preslávil aj ako spisovateľ. Je autorom 14 encyklík, ktorých obsahom sú náuky, smernice a ustanovenia v oblasti viery, mravov a cirkevnej disciplíny. Medzi jeho hlavné dokumenty patrí aj 11 apoštolských exhortácií, deväť apoštolských konštitúcií a množstvo apoštolských listov.
Americký časopis Time ho roku 1994 vyhlásil za muža roka a prestížny bruselský týždenník European Voice ho nominoval na cenu Európan roka 2002 za kampaň v prospech rozšírenia Európskej únie v Poľsku a presadzovanie kresťanských hodnôt.
Ján Pavol II. navštívil Slovensko celkovo trikrát. Prvý raz sa tak stalo 22. 4. 1990 ešte v rámci Česko-Slovenska, kedy odslúžil omšu na letisku vo Vajnoroch.
V dňoch 30. júna až 3. júla 1995 už prišiel na územie samostatnej Slovenskej republiky. V Bratislave zavítal do Dómu sv. Martina, na letisku v Janíkovciach pri Nitre ho vítalo množstvo pútnikov, potom jeho cesta smerovala do Šaštína. V Košiciach 2. júla vzdal hold protestantom zavraždeným katolíkmi v 17. storočí a jeho návšteva na Slovensku prispela k lepšiemu pochopeniu náboženského cítenia a tolerancie. K vrcholom návštevy na východe Slovenska patrilo vyhlásenie troch košických mučeníkov za svätých. Svätý Otec v homílii 2. júla 1995 vyhlásil za svätých Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého. Na Mariánskej hore pri Levoči prišlo na omšu s pápežom Jánom Pavlom II. asi 300.000 veriacich. Svätý Otec zavítal do Šaštína, kde pobudol v saleziánskom kláštore a pred bazilikou Sedembolestnej Panny Márie odslúžil omšu.
Počas ďalšej návštevy Slovenska v dňoch 11.-14. septembra 2003 Ján Pavol II. zavítal do Bratislavy, Trnavy, Banskej Bystrice, Rožňavy a do bratislavskej Petržalky. V "slovenskom Ríme", do ktorého pôvodne podľa programu nemal prísť, navštívil Katedrálu sv. Jána Krstiteľa. V Banskej Bystrici celebroval pontifikálnu svätú omšu na Námestí SNP. Po omši zavítal do Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne. Na omši v Petržalke pred Kostolom svätej rodiny blahorečil gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopku a rádovú sestru Zdenku Schelingovú.
Za 26 rokov svojho pontifikátu Ján Pavol II. vyhlásil 1345 blahorečených a 483 svätých. Od založenia Kongregácie pre kauzy svätých v roku 1588 do začiatku pontifikátu Jána Pavla II. všetci pápeži spolu vyhlásili 1210 blahorečených a 300 svätých.
