Rím 1. apríla (TASR) - Na post hlavy rímskokatolíckej cirkvi neexistujú žiadni kandidáti, nekoná sa predvolebný boj, predvolebné sľuby sú zakázané a rozhodnutie konklávy o tom, kto bude novým pápežom, je zväčša prekvapením. Niektorí kardináli sa však v cirkevných kruhoch považujú za "papabile", teda zvoliteľných za pápeža. Nemecká tlačová agentúra DPA zverejnila abecedný zoznam najčastejšie spomínaných mien.
FRANCIS ARINZE (72): Nigérijčan, skúsený kuriálny kardinál a jediný Afričan, ktorého meno sa v súvislosti s pápežovým nástupcom spomína už niekoľko rokov. Jeho prednosťou je, že sú mu z vlasti známe konflikty medzi kresťanmi a moslimami. Hoci prefekt vatikánskej Kongregácie pre doktrínu viery Joseph Ratzinger verejne uvítal možnosť mať pápeža z afrického kontinentu, podľa expertov doba ešte na to nedozrela.
DARÍO CASTRILLÓN HOYOS (74): Kolumbijčan, jeden z popredných mužov latinskoamerickej cirkvi. Je známy svojím nezlomným nasadením v boji proti chudobe a moci drogových barónov. Z teologického hľadiska považovaný za konzervatívca idúceho proti slobodnej teológii. Stál na čele latinskoamerickej biskupskej konferencie, niekoľko rokov je kardinálom kúrie.
GODFRIED DANNEELS (71): Belgičan, považuje sa za favorita reformných síl. Bývalý profesor teológie, ktorý priniesol do hry sporné témy, akými sú opätovná možnosť cirkevného sobáša rozvedených a viac kompetencií pre ženy. Podporuje väčšiu kolegialitu v cirkvi a menej moci pre Rím. Nevýhoda: pochybnosti súvisiace s jeho zdravotným stavom po prekonanom srdcovom infarkte.
CLÁUDIO HUMMES (70): Brazílčan, syn nemeckých rodičov, označovaný v minulosti za progresívneho kňaza, ktorý protestoval proti niekdajším vojenským režimom a podporoval demonštrácie. I naďalej ho označujú za pokrokového, hoci pohrozil kňazom, ktorí podporili používanie prezervatívov na ochranu proti AIDS. Zmes sociálneho angažovania sa a teologického konzervativizmu ho robí zaujímavým kandidátom.
NICOLÁS DE JESÚS LÓPEZ RODRÍGUEZ (68) : Pôvodom z Dominikánskej republiky, zo sociálnopolitického hľadiska pokrokový, z teologického konzervatívny. Ako biskup kritizuje vládu, vojsko a korupciu v svojej vlasti. Na latinskoamerickej biskupskej konferencii odsúdil umelé oplodnenie, interrupcie a sterilizáciu.
CARLO MARIA MARTINI (78): Talian, bývalý milánsky arcibiskup považovaný vyše 20 rokov za veľkého favorita talianskych reformných síl. Jezuita, ktorý takmer vo všetkých horúcich témach, vrátane decentralizácie cirkvi až po sexualitu a posilnenie postavenia laikov a žien v cirkvi, zaujal protichodné stanovisko voči konzervatívcom. Jeho nevýhodou je, že sa o ňom ako o možnej novej hlave cirkvi hovorí už pridlho.
GIOVANNI BATTISTA RE (71): Ďalší Talian, po mnohých rokoch vo vatikánskej vláde je jedným z najskúsenejších kardinálov kúrie, teologicky zaraďovaný skôr k umierneným, naznačil však želanie o decentralizovať cirkev. Nevýhoda: Príliš "muž zo systému".
NOBERTO RIVERA CARRERA (62): Mexičan, bojovník za sociálnu rovnosť, tvrdý kritik korupcie a globalizácie, v cirkevných otázkach je však silne konzervatívny. Zásadná nevýhoda - je príliš mladý, pretože mnohí kardináli uprednostňujú po 26-ročnom pôsobení Jána Pavla II. vo funkcii skôr kratší pontifikát.
JOSEPH RATZINGER (77): Nemec, prefekt kongregácie veriacich. S pápežom hovoril stále po nemecky, a aj z teologického hľadiska boli obidvaja konzervatívci na rovnakej vlnovej dĺžke. Kritici mu za jeho tvrdé postoje udelili titul "pancierový kardinál". V uplynulých mesiacoch sa jeho meno spomínalo často, predovšetkým vtedy, ak sa veľké bloky nemohli dohodnúť.
OSCAR ANDRÉS RODRÍGUEZ MARADIAGIA (62): Pochádza z Hondurasu a mnohí ho označujú za vychádzajúcu hviezdu latinskoamerickej cirkvi. Vedie biskupskú konferenciu subkontinentu. Jazykovo nadaný, otvorený aj ekumenickým otázkam. V jeho neprospech hrá jeho nízky vek.
ANGELO SCOLA (63): Talian, od roku 2002 patriarcha benátsky. Desať rokov stojí tento teológ morálky a filozof na čele Lateránskej univerzity a Pápežského inštitútu pre manželské a rodinné štúdie. V marci ho pápež poveril kľúčovou úlohou - generálnym relátorom svetovej biskupskej synody plánovanej na október. Už viackrát boli bývalí benátski patriarchovia zvolení za pápeža - naposledy pápež Ján Pavol I. v roku 1978 a pred ním Ján XXIII. v roku 1958.
ANGELO SODANO (77): Vatikánsky štátny tajomník, číslo dva v cirkevnom štáte a večný kandidát pri dohadoch o nástupníctvo. Konzervatívec a súčasne podkutý kuriálny diplomat, ktorému však kritici vyčítajú, že počas svojich rokov v Chile nedržal dostatočný odstup od bývalého čílskeho diktátora Augusta Pinocheta. Proti nemu stojí skutočnosť, že ho za "papabile" označujú už pridlho.
DIONIGI TETTAMANZI (71): Milánsky arcibiskup bol svojho času horúcim favoritom talianskych kardinálov. Je blízky konzervatívnej laickej organizácie Opus Dei, víta však aj pozície kritikov globalizácie. Je dobrým rečníkom, o čom svedčí aj jeho vyhlásenie: "Jedno africké dieťa choré na AIDS má väčšiu cenu ako celý vesmír."
MILOSLAV VLK (72): Pochádza z Českej republiky. Pražský arcibiskup a vyprofilovaný teológ je obľúbený medzi kolegami v západnej i východnej Európe. Za komunistického režimu pracoval ako čistič okien, pretože mu vtedajšie úrady zakázali vykonávať kňazské povolanie a preto slúžil omše tajne. Nevýhoda: Po Jánovi Pavlovi II. sa opätovná voľba Slovana považuje za nepravdepodobnú.
3 mon ed
