Slovenskí bodyguardi sa najviac zapotili pri Václavovi Havlovi

O bezpečnosť politikov, diplomatov a zahraničných návštev sa na Slovensku stará asi 700 ľudí z Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Asi polovica z nich stráži štátne budovy a diplomatické misie. Zvyšní policajti majú na starosti ochranu politikov, zahraničných návštev a automobilovú i leteckú dopravu oficiálnych predstaviteľov. Súčasťou úradu je tiež zvláštna zásahová jednotka, pyrotechnici i hygienici, ktorých nazývajú "ochutnávači jedál" politikov.

Najviac sa úrad predviedol tento rok počas bratislavského summitu Georgea Busha a Vladimira Putina. Politikov vo februári strážilo všetkých jeho 700 zamestnancov i 5300 policajtov. Ani summit však nedostal bodyguardov a chránené osoby do takej nepríjemnej situácie ako návšteva Václava Havla na Slovensku na začiatku 90. rokov, povedal riaditeľ úradu Ján Packa, ktorý bude v krátkom čase zrejme povýšený na policajného generála.

"K fyzickým útokom na chránené osoby na Slovensku v posledných rokoch došlo. Šlo hlavne o útoky alkoholom posilnených občanov," hovorí Packa.

Najvážnejšia situácia vôbec však podľa neho nastala v roku 1991, keď Bratislavu navštívil Václav Havel a rozhodol sa, že sa pešo prejde po námestí, kde sa práve konala demonštrácia niekoľko tisíc nacionalistov. "Pána prezidenta sme museli doslova vytĺkať z davu. Išlo o zdravie pána Havla. Nastala davová psychóza a v živote som nevidel babky a dedkov behať tak rýchlo, ako keď sme ich odhadzovali od áut a od prezidenta," spomína na akciu, ktorej sa ako bodyguard osobne zúčastnil. Packa dokonca nevylučuje, že ochranka vtedy niektorým z rozvášnených demonštrantov spôsobila zlomeniny.

Najväčšia bezpečnostná akcia však bola podľa Packu februárová návšteva Busha a Putina. Hoci Slovenská informačná služba údajne dodávala informácie o možnom útoku na prezidentov, ale nakoniec neboli žiadne problémy.

Packa riadil aj ochranu pápeža pri jeho návšteve Slovenska v roku 2003 i bezpečnostné opatrenia pri minuloročnom zasadaní Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave. Mnohí ho prezývajú James Bond, pretože nosí na klope bodyguardský odznak so služobným číslom 007.

Ochrana podnikov sa na Slovensku v roku 1989 výrazne zostrila a policajných bodyguardov je v krajine zhruba štyrikrát viac než v časoch federácie. Dôvodom sú podľa Packu bezpečnostné riziká a kriminalita. Slováci majú podľa neho v legálnej držbe cez 170-tisíc strelných zbraní a vraj približne rovnaký počet zbraní nelegálnych, narástol i počet radikálov.

Packov úrad teraz zamestnáva vyše700 ľudí, z ktorých zhruba polovica stráži štátne budovy a diplomatické misie.

Prvou podmienkou, ako sa stať Packovým bodyguardom, je služba v polícii. Uchádzači o túto prácu musia prejsť psychologickými i fyzickými testami. Vybratí nováčikovia najprv chránia štátne budovy. Sám Packa, ktorý je v policajných službách 29 rokov, začínal s ochranou Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Podmienkou prijatia nie sú iba fyzické schopnosti. "Platí, že z inteligenta urobíme Ramba za pol roka, ale z hlupáka neurobíme inteligenta do konca života," hovorí Packa.

Po niekoľkých rokoch sa môžu ochrankári stať členmi dopravného útvaru alebo dostanú za úlohu chrániť delegácie, sudcov a prokurátorov, prípadne sa stanú príslušníkmi zvláštnej jednotky.

Iba malá časť ľudí z úradu sa po niekoľkých rokoch praxe stane osobnými strážcami alebo vodičmi politikov. Elitných bodyguardov je na Slovensku teraz približne stovka.

Mnoho policajtov z úradu podľa Packu ovláda rôzne bojové umenie. Slovenskí bodyguardi sa cvičia aj v USA, ostreľovači v Španielsku a vodičov limuzín pravidelne školia nemecké automobilky BMW a Mercedes.

Rozdiely medzi slovenskými a napríklad americkými bodyguardmi sú podľa Packu hlavne v tom, koľko zarábajú, a v ich počte. Ochranka Busha sa napríklad pri summite striedala po ôsmich hodinách, kým Slováci pracovali nepretržite i 16 hodín. (čtk)