Bratislava 3. januára (TASR)- ANNA FERENCZY sa narodila 16. augusta 1933 v podzoborskej obci Nitrianske Hrnčiarovce. Po úspešnom absolvovaní talentových skúšok sa v roku 1950 stala členkou dramatického súboru Štátneho dedinského divadla so sídlom v Bratislave. V roku 1952 bola zakladajúcou členkou Maďarského oblastného divadla, dnešného Jókaiho divadla v Komárne. Uznávanou a do hlavných úloh často obsadzovanou herečkou tejto zájazdovej scény bola nepretržite až do roku 1989, pričom sa vypracovala za vedúcu umeleckú osobnosť súboru. Dôkazom toho sú viaceré ocenenia a odborné uznania na rôznych festivaloch a divadelných prehliadkach. Počas dlhoročnej aktívnej hereckej kariéry stvárnila vyše sto divadelných postáv. Hlavnú ženskú úlohu stvárnila napríklad v hre Arthura Millera Čarodejnice zo Sálemu, bola Annou v Tolstého dráme Anna Karenina, Baradlayová v divadelnej adaptácii románu Móra Jókaiho Synovia človeka s kamenným srdcom, alebo Lujza v Schillerovej dráme Úklady a láska. Účinkovala aj v celom rade rozhlasových hier v produkcii maďarského vysielania Slovenského rozhlasu. Z jej tvorivej dielne vyšli básne a hádanky pre deti, autobiografická próza Veniec z púpavy, románik Slnečnica a Životný román.
Štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy dostala ako jedna z najvýznamnejších herečiek v povojnovej histórii profesionálneho maďarského divadelníctva na Slovensku za celoživotnú prácu v oblasti divadelného umenia.
VILIAM FRANKO sa narodil 26. júna 1944 v Kostoľanoch pod Tríbečom. V roku 1965 skončil Strednú poľnohospodársku technickú školu v Leviciach a začal diaľkovo študovať na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. V júli 1969 zostal po autohavárii, pri ktorej utrpel fraktúru chrbtice, ochrnutý. Po neúspešnej liečbe zostal odkázaný na invalidný vozík. Hoci bol na vozíku, zapojil sa do pracovného procesu ako ekonóm v Agrostave Nitra. Po zrušení pracoviska mu zamestnávateľ neposkytol bezbariérové pracovné podmienky, preto odišiel do invalidného dôchodku. Od roku 1989 pracuje ako dobrovoľník vo Zväze invalidov Slovenska. Okrem toho pôsobí v Združení zväzov zdravotne postihnutých ako člen správnej rady a tiež v Asociácii telesne postihnutých motoristov SR ako jej podpredseda.
Pribinov kríž III. triedy dostal za dlhoročnú aktívnu dobrovoľnícku činnosť v prospech občanov s ťažkým telesným postihnutím.
BOHUSLAV CHROPOVSKÝ sa narodil 9. augusta 1926 v Čataji. Vysokoškolské štúdium ukončil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a po krátkom období pedagogickej činnosti pôsobil na tejto fakulte od roku 1957 až do odchodu do dôchodku. V období 1970 1990 bol riaditeľom Archeologického ústavu SAV v Nitre. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa osobitne zameral na problematiku etnogenézy Slovanov a na počiatky slovenských národných dejín. Z jeho diel najmä Slovensko na úsvite dejín (1970) predstavuje prvú syntézu nových poznatkov archeológie o slovenskom dávnoveku.
V súčasnosti je viceprezidentom UISPP (lďUnion Internationale Préhistoriques et Protohistorique) pri UNESCO a generálnym sekretárom UIAS (lďUnion Internationale Archeólogique Slave).
Profesor Chropovský sa vždy usiloval o veľké projekty, medzinárodné uznania pre slovenskú vedu, vyššiu finančnú podporu pre archeologické bádanie. Patrí medzi nestorov slovenskej archeológie a vyše dvadsať rokov bol aj hlavným koordinátorom vedeckovýskumného programu pre archeologické bádanie v celom bývalom Československu. Má za sebou, či už individuálne, alebo v spoluautorstvách, bohatú publikačnú a editorskú činnosť.
Štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy získal za celoživotný vedeckovýskumný prínos v oblasti archeológie.
ŠTEFAN KAHÚN sa narodil 25. septembra 1965. Vysokoškolské štúdium ukončil na Vysokej vojenskej škole v Liptovskom Mikuláši, kde zostal až do roku 1990 pracovať ako vojak z povolania. Od roku 1993 bol služobne zaradený na odbore kriminálnej polície v Martine. V súčasnosti pracuje na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Piešťanoch, kde zastáva funkciu riaditeľa odboru kriminálnej polície.
Krížom Milana Rastislava Štefánika III. triedy bol vyznamenaný za to, že v auguste 2001 s nasadením vlastného života na záchranu života a zdravia rukojemníkov zadržal páchateľa trestného činu ozbrojeného lúpežného prepadnutia Poľnobanky na Žilinskej ceste v Piešťanoch.
ALBERT MARENČIN sa narodil 26. júla 1922 v Bystrom nad Topľou. Vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave. V období rokov 194547 študoval na Sorbonne v Paríži, pričom súčasne bol zahraničným redaktorom Spravodajskej agentúry Slovenska a redaktorom vysielania Francúzskeho rozhlasu pre ČSR. Od roku 1949 pôsobil ako dramaturg, scenárista a bol hlavným dramaturgom československého štátneho filmu. V šesťdesiatych rokoch ako hlavný dramaturg filmového štúdia Koliba významne prispel k rozvoju slovenskej filmovej tvorby. V rokoch normalizácie mal zákaz publikovať a jeho diela mohli na Slovensku vychádzať až po roku 1989.
Rovnako významné a slovenskú kultúru obohacujúce je aj jeho prekladateľské dielo z avantgardnej francúzskej literatúry a pozoruhodné literárne svedectvá o významných osobnostiach francúzskej kultúry. Za propagáciu francúzskej kultúry mu ministerstvo kultúry Francúzskej republiky v roku 1993 udelilo titul Rytiersky rád za vedu a umenie. V novembri tohto roku dostal aj vyznamenanie Národný rád za zásluhy, ktorý mu udelil prezident Francúzskej republiky.
Albert Marenčin je významnou osobnosťou modernej slovenskej literatúry a slovenská kultúrna verejnosť ho dnes vníma predovšetkým ako pokračovateľa surrealistického hnutia. Pribinov kríž I. triedy dostal za celoživotné dielo v oblasti modernej slovenskej literatúry.
RICHARD MARSINA sa narodil 4. mája 1923 v Šahách. V roku 1949 ukončil štúdium na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave a v tom istom roku začal pracovať v Archíve mesta Bratislavy. Od roku 1960 pracoval 35 rokov ako vedecký pracovník v Historickom ústave SAV. Od roku 1995 až doteraz pôsobí ako pedagóg na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity, kde vyučuje staršie všeobecné a slovenské dejiny.
Patrí medzi zakladateľov modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Je autorom najzákladnejších syntetických dejín Slovenska v stredoveku, ako aj edícií prameňov k nim. Vydal dva zväzky Slovenského diplomatára, ktorý obsahuje prepis všetkých písomných prameňov k dejinám Slovenska do roku 1260. Za posledných päť rokov vydal alebo sa podieľal na príprave nasledujúcich diel: Legendy stredovekého Slovenska, Slovensko očami cudzincov a Cirkevná organizácia na Veľkej Morave. Štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy dostal za celoživotné dielo v oblasti modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických.
JOZEF AUGUST MIKUŠ sa narodil 3. júla 1909 v Krivej na Orave. V roku 1934 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V období 1945-1948 bol tri razy uväznený a pri hrozbe štvrtého zatknutia sa mu podarilo za dramatických okolností utiecť do Paríža. Tam ako novinár písal i publikoval. Z tohto obdobia pochádza aj jedinečné a dosiaľ neprekonané dielo o boji Slovákov za rovnoprávnosť vo francúzštine, neskôr vydané i v angličtine, s názvom Slovensko v dráme Európy. V decembri roku 1951 emigroval s rodinou do USA. Tam sa stal profesorom európskych dejín a medzinárodných vzťahov na dvoch prestížnych univerzitách. Počas svojho pedagogického pôsobenia, a po odchode do dôchodku, napísal 16 kníh, z toho 8 o dejinách Slovenska. Jeho posledná kniha vyšla pričinením Slovenského ústavu v Ríme vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied v Bratislave pod názvom Slovakia: A political and Constitutional History with Documents (Politické a ústavné dejiny Slovenska s dokumentami).
Autor vo všetkých svojich dielach obhajoval právo Slovákov na štátnu samostatnosť a zdôrazňoval ambície Slovenska stať sa samostatnou krajinou v rámci slobodnej Európy. Pribinov kríž I. triedy dostal ako jedna z najvýznamnejších osobností slovenského exilu za celoživotné dielo v oblasti boja Slovákov za štátnu samostatnosť.
ALEXANDER PEKAJ sa narodil 30. októbra 1969 v Šali. V roku 1988 ukončil strednú poľnohospodársku školu a nastúpil pracovať na Železnice SR do funkcie posunovač na železničnej stanici Trnovec nad Váhom, kde pracuje aj v súčasnosti.
Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy získal za to, že v júni tohto roku zachránil na rieke Váh v obci Vlčany dve topiace sa 9- a 10ročné deti. Napriek tomuto šľachetnému činu zostal skromným človekom.
JOZEF PITTNER sa narodil 20. februára 1952 v Bukovine. Popri zamestnaní vyštudoval Fakultu ekonomiky a riadenia výrobných odvetví na Vysokej škole ekonomickej. Od roku 1992 trvale zastáva funkciu generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva Závodu SNP, a. s. v Žiari nad Hronom. Je medzinárodne uznávaným odborníkom v odbore výroby hliníka. Jeho osobným pričinením sa v čase istej nedôvery zahraničných investorov voči vznikajúcej Slovenskej republike podarilo zabezpečiť vstup zahraničného kapitálu a úspešne pokračovať v náročnom projekte modernizácie výroby hliníka, čo dopomohlo novému závodu zaradiť sa medzi popredné hliníkarske spoločnosti vo svete. Úspešná realizácia projektu napomohla aj rozvoju mesta i celého žiarskeho regiónu.
Ako člen Prezídia AZZZ SR významnou mierou prispel k presadzovaniu zamestnávateľských záujmov, vytváraniu podmienok pre sociálny zmier na pôde Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR a rozvoju hospodárstva SR.
Pribinov kríž II. triedy dostal za mimoriadne zásluhy o rozvoj hospodárstva a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
JÁN PLESNÍK sa narodil 23. apríla 1925 v Krajnom. Vyštudoval Vysokú školu zemědelství v Brne, v štúdiu pokračoval formou vedeckej výchovy a súčasne sa venoval i pedagogickej práci. Je vedúcou osobnosťou generácie, ktorá zakladala a rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila úroveň zootechnickej vedy, výskumu a praxe. Jeho vedeckovýskumné a koncepčno-prognostické aktivity sú prezentované rozsiahlou publikačnou činnosťou.
S jeho menom je predovšetkým spojené budovanie Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre, ktorý viedol plných 32 rokov ako medzinárodne uznávanú inštitúciu. Jeho profesionálna orientácia smerovala hlavne do oblasti genetiky, plemenitby a chovateľských systémov hovädzieho dobytka. Skúsenosti z vedeckovýskumnej a organizačnej činnosti vyústili do oblasti pedagogiky, keď sa v roku 1964 stal profesorom špeciálnej zootechniky. V súčasnosti je pracovníkom Agentúry Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied.
Štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy dostal za mimoriadne zásluhy v oblasti zootechnickej vedy aj ako zakladateľ a hlavný organizátor Medzinárodného filmového festivalu AGROFILM.
BOHUMIL REPÍK sa narodil 27. marca 1928 v obci Ludanice. Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave ukončil roku 1953. Po zásadných zmenách v roku 1989 sa výrazne angažoval za posilnenie nezávislosti súdnej moci a sudcov. V roku 1990 ho zvolili za podpredsedu Najvyššieho súdu ČSFR, kde sa aktívne zúčastňoval na legislatívnych prácach, týkajúcich sa reformy súdnictva a trestných kódexov. Bol autorom návrhu zákona o súdoch a sudcoch, kárnej zodpovednosti sudcov a k tomu sa vzťahujúcej novely ústavy. V roku 1992 ho zvolili za sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva za ČSFR. Po prijatí Slovenskej republiky do Rady Európy sa stal naším prvým zástupcom v Európskom súde pre ľudské práva. V teoretickej činnosti, oblasti zákonnosti, humanizácie trestného práva, ľudských práv najmä v trestnom procese, napísal vyše 100 článkov a štyri monografie.
Svojou doterajšou sudcovskou činnosťou významnou mierou prispel k pozdvihnutiu sudcovského stavu najmä v oblasti trestného práva.
Štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy mu prezident udelil za výrazný podiel pri formovaní novej legislatívy európskeho typu, pri posilňovaní nezávislosti súdnej moci a pozdvihnutie sudcovského stavu najmä v oblasti trestného práva.
JÚLIUS SATINSKÝ sa narodil 20. augusta 1941 v Bratislave. Vyštudoval dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Verejnosti je známy ako humorista, dramatik, prozaik, fejtonista, autor literatúry pre deti, herec, jeden z členov tandemu Divadla L+S. Koncom 60-tych rokov pôsobil v Divadle na korze. V roku 1970 mu normalizačná štátna moc znemožnila pôsobenie na Slovensku, preto v rokoch 1971-72 spolu s Milanom Lasicom vystupovali v kabarete Večerní Brno. Počas svojej kariéry účinkoval v spevohre Novej scény a od roku 1978 v činohre. V roku 1982 prešiel do novozaloženého Štúdia S, kde pôsobí doteraz. Spolu s Milanom Lasicom je zakladateľom moderného slovenského humoru, ktorý sa odpútal od typu zábavného ľudového rozprávačstva a predstavuje spôsob intelektuálneho satirického nazerania na svet. Venuje sa i lektorskej činnosti, stretáva sa s občanmi na celom Slovensku a jeho generálnou témou je demokracia.
Prezident Slovenskej republiky mu udelil Pribinov kríž I. triedy za celoživotný prínos k rozvoju slovenského umenia a podpore rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku.
JOZEF SITKO sa narodil 8. októbra 1935 v Piešťanoch. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V období 19761978 a 19801982 absolvoval dva postgraduály na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Už ako 15-ročný pracoval ako učeň zubný laborant u súkromníka, neskôr ako začínajúci zubný laborant OÚNZ v Trenčíne a o dva roky neskôr ako baník brigádnik v Jáchymovských baniach. V roku 1957 nastúpil do Slovenskej knihy, n. p. Bratislava ako propagačný redaktor, pričom v propagačnej práci pokračoval ako redaktor vo Vydavateľstve časopisu MNO, Praha a v denníku Smena, odkiaľ ho prepustili z politických dôvodov. V roku 1971 sa stal zástupcom šéfredaktora týždenníka Expres, avšak opäť nasledovalo prepustenie z politických dôvodov. K publikačnej činnosti sa vrátil v roku 1990 ako šéfredaktor prvého nezávislého súkromného periodika na Slovensku týždenníka Slobodný piatok.
Veľmi dôležitým medzníkom bol v jeho živote rok 1993, keď sa stal riaditeľom Tlačového odboru Kancelárie prezidenta SR a poradcom prezidenta. Funkciu vykonával do roku 1994, keď sa stal konateľom denníka Práca. V tom istom roku založil Nadáciu Slovak Gold a do dnešného dňa je vo funkcii výkonného prezidenta.
Štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy dostal za celoživotný prínos v publikačnej činnosti.
JURAJ STERN sa narodil 17. októbra 1940 v Bratislave. V roku 1966 skončil vysokoškolské štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Od roku 1968 až doteraz pracuje na Katedre organizácie a riadenia výroby terajšej Ekonomickej univerzity. Po novembri 1989 sa aktívne zapojil do organizovania nového života na škole a v nasledujúcom období vykonával najvyššie akademické funkcie, pričom dve funkčné obdobia bol rektorom EU.
Je autorom troch monografií, jednej učebnice, viac ako tridsiatich odborných textov, viacerých výskumných štúdií a odborných článkov doma i v zahraničí. Prednášal v Nemecku, Rakúsku, USA a Maďarsku. Aktívne sa zúčastnil na dvoch svetových ekonomických fórach, v Crans Montane a v Salzburgu. Na EU v Bratislave zriadil Centrum európskych štúdií, v rámci ktorého inicioval aj vydanie dvoch publikácií, vysvetľujúcich prednosti členstva v Európskej únii.
Štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy získal za celoživotný prínos k rozvoju vzdelanosti a k integračnému procesu Slovenska do euroatlantických štruktúr.
LADISLAV ŠVIHEL sa narodil 7. apríla 1938 v Nitre. Vyštudoval odbor pozemné stavby na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a neskôr absolvoval aj Pražskú akadémiu výtvarných umení. V období 19581960 pracoval ako projektant v Agroprojekte Nitra a 19601970 v Československých tehliarskych závodoch v Nitre. V roku 1970 sa stal vedúcim závodu Univerzal Nitra. V roku 1972 nastúpil do Agrokomplexu Výstavníctvo ako výrobno-technický námestník a v súčasnosti zastáva funkciu generálneho riaditeľa.
Kvalitu jeho riadiacej a organizátorskej práce podčiarkuje fakt, že v zložitom ekonomickom období transformácie, keď mnohé podniky znižovali výrobu alebo upadali, Agrokomplex cieľavedome napredoval a zveľaďoval sa bez akýchkoľvek výkyvov. Treba pripomenúť jeho schopnosť prepájať ekonomické aspekty s kultúrou a umením. K tretiemu výročiu dňa Ústavy SR v roku 1995 zorganizoval predstavenie historickej opery Svätopluk pod Nitrianskym hradom. Napriek mimoriadnemu pracovnému zaťaženiu sa venuje druhej profesii maľovaniu obrazov. Svoje diela dvakrát prezentoval na samostatných výstavách v Nitre a v zahraničí v Aténach, Paríži, Ríme, Štokholme a Budapešti.
Štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy dostal za rozvoj medzinárodných výstav a veľtrhov.
VILIAM TURČÁNY sa narodil sa 24. februára 1928 v Suchej nad Parnou. Vyštudoval slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Od roku 1952 do roku 1988 pracoval ako vedecký pracovník Ústavu dejín slovenskej literatúry SAV s výnimkou rokov 19701972, keď pôsobil ako lektor slovenskej a českej literatúry na univerzite v Neapole. V súčasnosti sa naďalej intenzívne venuje vedeckej a prekladateľskej práci.
Výsledkom jeho systematického skúmania otázok vývinu verša v slovenskej poézii sú monografie Na krásnu záhradu Jána Hollého, Rým v slovenskej poézii a literárnohistorické štúdie o Hviezdoslavovi, Vajanskom, Jesenskom, Kraskovi a Kollárovi. Jedinečné je autorovo prekladateľské dielo, najmä výbery z talianskej renesančnej lyriky, z francúzskej a antickej poézie. Vrcholom jeho prekladateľského umenia je preklad Danteho Božskej komédie. Je aj autorom básnických prekladov staroslovienskych textov do modernej slovenčiny.
Štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy mu prezident udelil za celoživotný prínos v oblasti slovenskej literárnej vedy a prekladateľskej činnosti.
PETER ZAŤKO sa narodil 17. októbra 1903 vo Vavrišove. Od roku 1936 pôsobil v mnohých štátnych funkciách, v ktorých brzdil snahy Slovenského štátu pomáhať nemeckej vojnovej mašinérii a pomáhal pripravovať Slovenské národné povstanie. V lete 1944 zabezpečil vydanie zásob potravín a liekov pre antifašistický odboj. Po utvorení ilegálnej Slovenskej národnej rady bol jej členom a poradcom pre hospodárske veci. Po oslobodení Košíc ho poverili vedením Povereníctva hospodárstva.
Koncom roka 1944 bol náhlym súdom Slovenského štátu za účasť v SNP odsúdený na smrť, avšak rozsudok v roku 1945 zrušili. V roku 1958 ho uväznili a protiprávne odsúdili na tri roky väzenia s obvinením za podvracanie republiky. Rehabilitovali ho v roku 1968. Po celý svoj život stál na strane demokracie a ľudských práv.
Štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy in memoriam získal za mimoriadny celoživotný národohospodársky prínos.
