Počas roku 2001 zomrelo viacero osobností slovenského spoločenského i politického života. Prinášame ich zoznam:
JANUÁR 1. - v Martine zomrel významný slovenský herec EMIL JOZEF HORVÁTH, ktorý na doskách Divadla Slovenského národného povstania v Martine či v televízii vytvoril niekoľko desiatok postáv svetovej aj domácej dramatickej tvorby, pričom patril ku kmeňovým slovenským filmovým hercom a vytvoril rad väčších či menších postáv i žánrových typov v komických, tragikomických a tragických príbehoch. Debutoval roku 1949 menšou úlohou vo veselohre Katka. Narodil sa 27. augusta 1923.
6. - vo veku 36 rokov zomrel talentovaný a ambiciózny predstaviteľ mladej slovenskej generácie dirigentov, šéfdirigent Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu v Bratislave RÓBERT STANKOVSKÝ. Jeho nadanie sa prejavovalo už na štúdiu na bratislavskom konzervatóriu, ktoré ukončil v roku 1985 ako najlepší absolvent roka v hre na klavíri a v dirigovaní. Dirigovanie študoval ďalej na Vysokej škole múzických umení, v Symfonickom orchestri SRo pôsobil od roku 1987.
19. - zomrel dlhoročný člen Činohry Slovenského národného divadla (SND) MARIÁN GALLO, ktorý bol jej členom od roku 1950 do roku 1995, kde vytvoril viacero zaujímavých postáv vo vyše 120 inscenáciách. Narodil sa 6. júna 1928.
31. - zomrela v Košiciach 29-ročná moderátorka a redaktorka košickej mestskej televízie TV Naša EVA KOPPEROVÁ, ktorá v redakcii pracovala od vzniku TV Naša v roku 1996. Rešpekt a divácku obľubu si získala rozhodnými a argumentovanými novinárskymi postojmi.
FEBRUÁR 20. - zomrel zakladajúci člen Československej televízie štúdia Bratislava a kameraman JÁN KOHÚT, ktorý svoj prvý šot nakrútil 1.11.1956, dva dni pred začiatkom oficiálneho vysielania bratislavskej redakcie.
21. - vo veku nedožitých 56 rokov zomrel popredný slovenský historik umenia, odborný publicista a editor ANTON C. GLATZ, dlhoročný odborný pracovník Slovenskej národnej galérie (SNG) a kurátor zbierky gotického umenia, ktorý sa systematicky venoval výskumu gotického sochárstva a maliarstva na Slovensku. Vedecky spracoval zbierku gotického umenia v SNG a skúmal zbierky gotického umenia v slovenských galériách a múzeách. Narodil sa 5. júla 1945.
MAREC 3. - v Bratislave zomrel bývalý úspešný československý reprezentant vo vodnom póle, neskôr aj tréner, rozhodca a funkcionár RUDOLF ŠTOFFAN, ktorý by sa v máji dožil 65 rokov.
19. - vo veku nedožitých 77 rokov zomrel v Košiciach akademik OTO JAROSLAV VRTIAK, popredný predstaviteľ slovenskej veterinárskej vedy a zakladateľ veterinárskeho vysokého školstva. Bol emeritným profesorom a dlhé roky rektorom Univerzity veterinárskeho lekárstva. Venoval sa vyše 40 rokov problematike výskumu prionóz, súvisiacich s Creutzfeldt-Jakobovou chorobou, BSE a klusavkou oviec, pričom ako popredný slovenský epizootológ mal veľký podiel na objavení nových vírusov chrípky. Zaoberal sa aj výskumom génových manipulácií, biotechnológií, leukózy hovädzieho dobytka a besnoty. Bol zakladateľom Výskumného ústavu veterinárnej medicíny v Košiciach, členom vedeckej rady Neuroimunologického ústavu SAV a čestným doktorom viacerých zahraničných veterinárskych univerzít.
21. - v Bratislave vo veku 72 rokov zomrel popredný slovenský historik a univerzitný profesor JÁN HUČKO. Takmer štyri desaťročia pôsobil na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde ako pedagóg prispel k výchove viacerých generácií historikov a učiteľov. Vedecky sa špecializoval na slovenské dejiny 19. storočia, predovšetkým na národné obrodenie. O tomto období a jeho významných osobnostiach napísal viacero publikácií, ktoré uzatvorila popularizačná práca Slovenská jar (1996). Je aj autorom doteraz poslednej monografie o Ľudovítovi Štúrovi - Život a dielo Ľ. Štúra.
APRÍL 5. - zomrel v Prešove východoslovenský básnik, prozaik, esejista, literárny kritik, prekladateľ a redaktor FRANTIŠEK ADRAŠČÍK, ktorého pre politické postoje z rokov 1968-69 v roku 1971 zbavili členstva v Zväze slovenských spisovateľov a nemohol publikovať. Spisovateľská organizácia ho rehabilitovala v roku 1990. Vydal zbierky poézie Brieždenie, Prísne ráno, Rekviem za živým, Zaklínanie, Úpenlivé ruky, Svetadiel Tabu a prozaické dielo Zvedavosť. Narodil sa 21. novembra 1931.
17. - vo veku 75 rokov zomrel jeden z významných slovenských ekonómov JÁN BAKO. Bol podpredsedom Slovenskej plánovacej komisie, významnou mierou sa podieľal na projektoch slovenského chemického a petrochemického priemyslu. Pracoval pre podniky ako sú Slovnaft, Duslo Šaľa, Matador, Gumárne Dolné Vestenice a SCP Ružomberok. Nezanedbateľná je aj jeho podpora športu a investičnej výstavby v telovýchove.
18 - vo veku 85 rokov zomrel dlhoročný futbalový hráč a reprezentant VILIAM VANÁK.
21. - vo veku nedožitých 77 rokov zomrel bývalý predseda Výboru futbalového zväzu SÚV ČSZTV a podpredseda VFZ ÚV ČSZTV JOZEF GOSIOROVSKÝ, pričom za svoju prácu vo futbale získal najvyššie vyznamenania a neskôr sa venoval trénerskej činnosti.
MÁJ 8. - zomrel dlhoročný funkcionár RASTISLAV JANČUŠKA, ktorý stál na čele Slovenského zväzu ľadového hokeja šestnásť rokov. Bol dlhoročným hráčom Slovana Bratislava a neskôr jeho úspešným trénerom, pod ktorého vedením bol Slovan trikrát vicemajstrom bývalého Československa. Narodil sa 7. 2. 1927.
- v Bratislave v tento deň zomrel tiež významný slovenský scénograf a pedagóg ALEŠ VOTAVA, ktorý sa profesionálne venoval scénickým a kostýmovým návrhom pre inscenácie viacerých slovenských divadiel. Je viacnásobným držiteľom prestížneho ocenenia Divadelné dosky za scénografiu. Narodil sa 3. mája 1962.
9. - zomrel v Bratislave čestný predseda Demokratickej strany a diplomat ŠTEFAN PAULÍNY. V marci 1954 ho zatkli a odsúdili za trestný čin velezrady na 15 rokov odňatia slobody za vytvorenie protištátnej skupiny vo vojenskom útvare Civilnej obrany v Prahe, kde počas výkonu vojenskej služby pôsobil. Trest vykonával v uránových baniach do mája 1960, odkiaľ ho vďaka amnestii prepustili. Po revolúcii od roku 1990 pôsobil ako riaditeľ kancelárie ministra hospodárstva SR a v júli 1991 ho prijali na Federálne ministerstvo zahraničných vecí ČSFR Narodil sa 18. augusta 1927.
17. - vo veku nedožitých 60 rokov zomrel viceprezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ), predseda Východoslovenského futbalového zväzu, predseda Komisie delegátov, dlhoročný medzinárodný a federálny futbalový rozhodca SFZ GEJZA PRINC.
- vo veku 67 rokov zomrel aj dlhoročný funkcionár Slovenského zväzu vzpierania a medzinárodný rozhodca MILOŠ ZELINKA, ktorý rozhodoval aj na majstrovstvách Európy a sveta.
21. - zomrel veku 68 rokov motoristický športovec, funkcionár, zakladajúci člen a neskôr prezident Slovenskej asociácie motoristického športu LADISLAV KAMENSKÝ.
25. - zomrel v Bratislave publicista, mediálny odborník, člen Spolku slovenských spisovateľov JERGUŠ FERKO. Pôsobil v oblasti vedeckého výskumu, v redakcii denníka Práca (1986-91). Založil denník Koridor, ktorý viedol ako spolumajiteľ, riaditeľ a šéfredaktor, bol podpredsedom Rady Slovenskej televízie, zástupcom šéfredaktora denníka Republika (neskôr Slovenská Republika). Bol členom Výboru Matice slovenskej a spoluzakladateľom Klubu za pravdivý obraz Slovenska, Iniciatívy za zvrchované Slovensko a Kongresu slovenskej inteligencie. V publicistickej tvorbe sa do roku 1989 orientoval na pálčivé občianske témy, kriminalitu, rómsku otázku, väzenstvo a byrokraciu, následne sa sústredil na naliehavé politické otázky aktuálneho spoločenského vývoja, najmä na štátoprávne usporiadanie, jazykovú a menšinovú problematiku. Narodil sa 21. septembra 1956.
- vo veku 88 rokov zomrel tiež popredný slovenský architekt a pedagóg ŠTEFAN LUKAČOVIČ, ktorý je autorom mnohých významných architektonických diel, pričom sa venoval sa aj teoretickej a publikačnej činnosti. Dlhé roky pracoval vo významných funkciách stavovských organizácií architektov. Spolok architektov Slovenska mu v roku 1999 udelil Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo.
JÚN 14. - zomrel hudobný skladateľ, pedagóg a dirigent TIBOR ANDRAŠOVAN, dirigent opery a baletu SND a dramaturg opery, ktorý bol neskôr umeleckým vedúcim a v rokoch 1968-1972 riaditeľom SĽUK-u. Tvorba skladateľa Tibora Andrašovana je žánrovo veľmi bohatá. Zložil vyše 100 skladieb a kompozícií pre krátke, stredometrážne a celovečerné filmy, napríklad pre Rodnú zem, Drevenú dedinu, Jánošíka, Štvorylku, Kvety Tatier a iné. Jeho hudobnú tvorbu ocenili mnohými vyznamenaniami doma i v zahraničí, bol laureátom štátnej ceny (1966), nositeľom vyznamenania kambodžského kráľa za úpravu tamojších piesní uvedených na koncerte SĽUK-u v Kambodži (1957), Radu práce (1959) spolu s kolektívom tvorcov filmu Prerušená pieseň a iných, pričom Matica slovenská mu odovzdala Zlatú pamätnú medailu 12.7.1997 v Detve. Narodil sa 3. apríla 1917.
16. - zomrel v Modre prozaik, autor viacerých básnických zbierok či reportáží VINCENT ŠIKULA, ktorý patril k literátom úzko spätým so svojím rodným krajom. Významnou mierou zasiahol do vývinu literatúry pre deti a mládež (Pán horár má za klobúkom mydleničku). Na motívy jeho diel S Rozarkou a Prázdniny so strýcom Rafaelom, ktoré vyšli v polovici 60-tych rokov, boli neskôr nakrútené celovečerné filmy. Vincent Šikula získal za svoju tvorbu, či jednotlivé diela viaceré ocenenia. Narodil sa 19.októbra 1936.
20. - vo veku 80 rokov zomrela v Košiciach herečka ANNA GRISOVÁ, členka činohry košického Štátneho divadla, ktorá patrila medzi výrazné herecké osobnosti na košickej divadelnej scéne, kde pôsobila v rokoch 1950 až 1981.
24. - zomrel v Bratislave vo veku 48 rokov režisér JURAJ TAKÁČ, ktorý pôsobil vo verejnoprávnej Slovenskej televízii i v súkromnej Televízii Markíza, pričom je autorom viacerých televíznych klipov a prezentoval sa aj ako divadelný herec.
JÚL 12. - zomrel v Prahe básnik, prekladateľ, publicista a signatár Charty 77 ANDREJ STANKOVIČ, osobnosť slovenskej a českej kultúrnej scény, ktorého priatelia poznali ako Nikolaja. Odporca komunistického režimu, ktorý sa podieľal na tvorbe samizdatovej literatúry, po roku 1989 pôsobil v previerkovej komisii ministerstva spravodlivosti a ako knihovník Kancelárie prezidenta ČR. Po roku 1989 prispieval do množstva časopisov a revue ako Lidové noviny, Respekt, Film a doba, Revolver Revue a ďalšie. Narodil sa v roku 1940.
25. - zomrel dirigent speváckeho zboru umeleckého súboru Lúčnica a dlhoročný vysokoškolský pedagóg PETER HRADIL. Pod jeho vedením vyrástlo mnoho dirigentských osobností a kvality speváckeho zboru Lúčnica boli ocenené na mnohých domácich i zahraničných zborových súťažiach. Narodil sa 29. apríla 1940.
AUGUST 1. - vo veku nedožitých 77 rokov zomrela v Belehrade známa slovenská insitná maliarka z Kovačice a jedna z výrazných osobností svetového insitného umenia ZUZANA CHALUPOVÁ. Jej obrazy žili svetom detí, ktoré sama nemala. Po celom svete bola známa ako "mama Zuzana". Od roku 1964 namaľovala vyše 3500 obrazov, v ktorých zachytila život a obyčaje slovenskej menšiny v juhoslovanskom Banáte, ale najmä v rodnej Kovačici. Vystavovala v desiatkach štátov a bola nositeľkou radu významných kultúrnych vyznamenaní. V roku 2000 jej prezident Rudolf Schuster udelil vysoké štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy. Od roku 1974 úzko spolupracovala s Detským fondom OSN (UNICEF). Jej diela sú zastúpené v renomovaných štátnych i súkromných zbierkach na všetkých kontinentoch.
7. - zomrel v Bratislave zakladateľ plastickej chirurgie na Slovensku a vysokoškolský pedagóg ŠTEFAN E. DEMJÉN, ktorý bol predsedom Československej a Slovenskej spoločnosti plastickej chirurgie, aktívne pôsobil v Spoločnosti americkej asociácie plastických chirurgov, Britskej asociácii plastickej chirurgie. Zároveň bol jedným zo štyroch spoluzakladateľov Európskej konfederácie plastických chirurgov pre dlhodobú výučbu disciplíny. Po škole odišiel do Veľkej Británie a neskôr do Spojených štátov amerických, kde sa bližšie oboznámil s problematikou odboru plastickej chirurgie, ktorej sa rozhodol venovať. Po návrate v roku 1951 stál pri zrode prvého oddelenia plastickej chirurgie na Slovensku a o rok neskôr vznikla aj na jeho podnet Klinika plastickej chirurgie pri Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Jedným z najpálčivejších problémov, ktorému sa venoval, bola komplexná liečba detí narodených s rozštepovou chybou pier a podnebia. Preto založil celoslovenské stredisko na liečbu, výskum a rehabilitáciu rozštepových chýb, ktoré neskôr rozšíril na Centrum pre kraniofaciálne anomálie. Narodil sa 16. februára 1912.
14. - v Leviciach vo veku 40 rokov zomrel popredný amatérsky klusácky vodič RÓBERT DEÁK, ktorý spolu so svojím otcom Jurajom patril k protagonistom tohto športu na Slovensku.
16. - v kanadskom Toronte zomrel vo veku 89 rokov kontroverzný politik vojnového slovenského štátu, univerzitný pedagóg, slavista a organizátor tzv. nacionalistickej vetvy slovenského exilu JOZEF KIRSCHBAUM. Vstúpil do slovenskej politiky v období vojnového slovenského štátu. Okrem iného viedol tzv. študentskú Hlinkovú gardu a bol aj generálnym tajomníkom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. V roku 1942 odišiel do diplomatickej služby, pričom politickí kritici poukazovali na Kirschbaumove spojenectvo s vojnovým ministrom Slovenskej republiky Ferdinandom Ďurčanským a pronacistickým antisemitským novinárom Jozefom Paučom. Podľa oficiálneho nekrológu a politických stúpencov Kirschbaum však nesúhlasil s ideami nacizmu, a preto musel v roku 1942 odísť z Bratislavy do diplomatickej služby v zahraničí. Do poslednej chvíle obhajoval existenciu vojnovej Slovenskej republiky pod prezidentom Jozefom Tisom. Po emigrácii do Kanady sa Kirschbaum spojil s kanadským uránovým magnátom, multimilionárom slovenského pôvodu Štefanom Romanom a začiatkom 70. rokov s ním stál pri založení Svetového kongresu Slovákov, strešnej organizácie viacerých slovenských spolkov a organizácií. Jeho politickými odporcami boli politici Demokratickej strany z rokov 1945-1948, likvidovanej po februári 1948 komunistami, skupina, sústredená okolo Jozefa Lettricha. Osoba Kirschbauma je jeho kritikmi naďalej označovaná za jedného z prvých pilierov vojnového antisemitizmu na Slovensku v počiatočných rokoch druhej svetovej vojny a stúpencov hitlerovského Nemecka. Jeho priaznivci a stúpenci v Kanade aj na Slovensku ho označujú za bojovníka za slovenskú národnú identitu a samostatnosť. Kirschbaum je autorom viacerých politologických a historických kníh a mnohých odborných článkov z oblasti histórie a slavistiky. Pôsobil aj ako pedagóg na francúzskej univerzite v Montreale a lektor na ďalších kanadských univerzitách.
25. - zomrel v Nových Zámkoch poslanec Národnej rady SR za HZDS a bývalý minister životného prostredia JOZEF ZLOCHA. V prvých slobodných voľbách v roku 1990 ho zvolili za poslanca Snemovne národov Federálneho zhromaždenia, kde pracoval ako tajomník výboru pre životné prostredie. Podieľal sa na príprave zákonov o životnom prostredí. Členom vlády a predsedom Slovenskej komisie pre životné prostredie bol od júna 1992 do marca 1994. Od decembra 1994 do októbra 1998 bol ministrom životného prostredia SR. Narodil sa 6. júna 1940.
30. - zomrel v Modre bývalý popredný sólista Opery SND v Bratislave FRANTIŠEK ŠUBERT, ktorý počas svojej kariéry vytvoril takmer 80 hlavných operných postáv a spolupracoval aj s rozhlasom a televíziou. Jeho lyrický hlas ho predurčoval predovšetkým na interpretáciu českej a slovenskej opernej klasiky. Hral a spieval Janíka v opere Predaná nevesta od Bedřicha Smetanu, Princa v diele Antonína Dvořáka Rusalka či Lenského v opere Eugen Onegin od Piotra Iľjiča Čajkovského. Stvárnil aj viacero úloh v operách svetoznámeho talianskeho skladateľa Giuseppe Verdiho i v ďalších. Narodil sa 2.apríla 1912.
SEPTEMBER 22. - zomrel vo veku 87 rokov jeden zo zakladateľov Horskej služby v Československu FRANTIŠEK MRÁZIK, ktorého celý život bol spojený s horami. Od roku 1950 bol členom Tatranskej horskej služby a v rokoch 1956-1976 bol ústredným náčelníkom Horskej služby na Slovensku. Za jeho pôsobenia vo funkcii náčelníka sa vybudovali strediská horskej služby v jednotlivých horstvách Slovenska a organizačne upevnila štruktúra profesionálnych a dobrovoľných členov Horskej služby. Pôsobil v najvyšších orgánoch Horskej služby Československa. Počas jeho pôsobenia prijali Horskú službu za člena Medzinárodného združenia záchranných organizácií IKAR. Bol čestným členom Poľskej horskej služby GOPR a za dlhoročnú spoluprácu pri záchrane na horách dostal štátne vyznamenanie Poľskej republiky.
23. - v noci na tento deň zahynul vo veku 34 rokov slovenský reprezentant a jeden z priekopníkov bobového športu pod Tatrami PETER BÄUML.
25. - zomrel vo veku 73 rokov dlhoročný člen martinského Divadla Slovenského národného povstania (DSNP) ANTON JANUŠ, ktorý prežil na divadelnom pódiu v Turci takmer polstoročie. Stvárnil veľké množstvo postáv vrátane televíznych a filmových. Patril do generácie martinských sedemdesiatnikov, ktorí svojou prácou pomohli z miestneho divadla vybudovať uznávaný scénický súbor.
OKTÓBER 5. - zomrel hudobný skladateľ, teoretik a vysokoškolský pedagóg IVAN HRUŠOVSKÝ. Narodil sa 23. februára 1927 v Bratislave. Absolvoval štúdium hudobnej vedy, filozofie a estetiky na Univerzite Komenského v Bratislave a na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) kompozíciu u Alexandra Moyzesa. Hrušovský od roku 1953 pôsobil ako pedagóg na VŠMU a jedenásť rokov prednášal na Katedre hudby Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rámci svojej teoretickej činnosti sa venoval najmä problematike hudby 20. storočia a osobitne vývinu modernej slovenskej hudby. Z významných premiér Hrušovského v poslednom období bolo Requiem na konci tisícročia na Bratislavských hudobných slávnostiach (BHS) v roku 1999 a premiéra Madrigalov o svetle na tohtoročných BHS.
12. - vo veku 77 rokov zomrela hudobná publicistka NINA LITSCHAUEROVÁ, ktorá sa venovala slovenskej populárnej, ale predovšetkým vážnej hudbe. Pracovala dlhé roky ako redaktorka denníka Svět socializmu, neskôr pôsobila v redakcii Horizont. Aj po odchode do dôchodku patrila k zanieteným hudobným kritikom a recenzentom a uverejňovala rozhovory s poprednými slovenskými a zahraničnými sólistami. Prispievala do denníka Práca, Večerník, Nové slovo, jej pohľad na súčasnú opernú a symfonickú hudbu si mohli vypočuť aj poslucháči Slovenského rozhlasu. Spolupracovala pri zostavovaní bulletinov významných festivalov - Bratislavských hudobných slávností, či Bratislavskej hudobnej jari. Pri príležitosti 40. výročia vzniku Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchala v novembri 2000 spolupracovala Litschauerová pri tvorbe odbornej dokumentačnej publikácie, ktorú vydala Slovenská filharmónia. Slovensko reprezentovala na mnohých významných hudobných festivaloch v zahraničí, napríklad Salzburger Festspiele či Pfingsten barock v Salzburgu.
19. - zomrel divadelný herec, zlepšovateľ a vynálezca ŠTEFAN FIGURA, ktorý bol členom činoherného súboru SND, VND v Košiciach a operetného súboru SND. V rokoch 1944-1980 bol znovu členom Činohry SND. V galérii divadelných postáv Štefana Figuru mala svoje výnimočné miesto dvojpostava Tanierika-Kopoviča, ktorú vytvoril v réžii J. Jamnického. Táto pre Figuru životná rola mu umožnila skĺbiť vzťah k herectvu so vzťahom k vede a k riešeniu rôznych technických problémov. Posledné herecké úspechy Figuru boli spojené s obdobím pôsobenia režisérov Tibora Rakovského a Miloša Pietora v Činohre SND. Narodil sa 26.októbra 1910.
27. - zomrel v Bratislave hudobný skladateľ ĽUDOVÍT BELADIČ, ktorý sa na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa u fanúšikov rockovej hudby vtedajšieho Československa zapísal ako vedúca osobnosť v jazzrockovej formácii Gattch, kde pôsobil ako klávesový hráč. Neskôr ako kapelník sprevádzal viaceré známe osobnosti slovenskej pop music doma i v zahraničí. Jeho hudobný cit pre mladé talenty bol pri zrode osobností slovenskej popmusic ako napríklad Darina Rolincová, Marcela Molnárová alebo Robo Papp. Popri tejto kapelníckej práci vytvoril Beladič, všetkými dôverne prezývaný Ali, množstvo scénickej hudby pre potreby Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie, ako aj divadelnú scénu. Ako dlhoročný člen rady Hudobného fondu pomáhal hudobníkom všetkých hudobných žánrov. Tvorivá činnosť Beladiča zostane ako pamiatka na viacerých albumoch populárnej hudby, ktoré realizoval ako autor hudby alebo hudobný režisér či zvukový majster. Narodil sa 6. mája 1949.
30. - zomrel jeden z najpozoruhodnejších súčasných slovenských moderných maliarov MICHAL JAKABČIC. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. Jakabčicove figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Slovenská kultúra v ňom stratila maliara medzinárodného významu. Narodil sa 14. septembra 1930.
NOVEMBER 12. - vo veku 72 rokov zomrel bývalý riaditeľ Československej tlačovej kancelárie na Slovensku, novinár a publicista SVETOZÁR ŠTÚR, ktorého pradedom bol brat Ľudovíta Štúra Samuel Štúr. Bol spoluzakladateľom a aktívnym členom súboru Lúčnica. Od roku 1950 pracoval v Československom rozhlase, kde pôsobil ako zahraničnopolitický komentátor, vedúci redakcie medzinárodného života a zástupca šéfredaktora, neskôr bol zahraničným korešpondentom rozhlasu v Berlíne. V 60. rokoch ho degradovali, keď odvysielal komentár, v ktorom hovoril o paralele medzi tzv. kultúrnou revolúciou v Číne a obdobím 50. rokov v Československej republike. Na mimoriadnom zjazde KSS v roku 1968 zvolili Štúra za člena ÚV KSS a na mimoriadnom zjazde Zväzu novinárov v Prahe za predsedu Zväzu slovenských novinárov. Na jeseň roku 1968 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady a po vyhlásení federácie poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. Pre svoje zásadové postoje v rokoch 1968-69 bol však vylúčený z KSČ, zbavili ho všetkých funkcií a mandátov a zakázali pracovať vo svojom odbore. Od roku 1970 pôsobil vo Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce ako samostatný odborný pracovník-špecialista. Novinársku legitimáciu znova získal až v decembri 1989 v súvislosti s rehabilitáciou prenasledovaných novinárov.
15. - zomrel v Košiciach vo veku nedožitých 88 rokov akademik, významný predstaviteľ slovenskej vedy a vysokého školstva JÁN HOVORKA, ktorý je zakladateľom slovenskej parazitologickej školy. Zaslúžil sa predovšetkým o výskum parazitov domácich i voľne žijúcich zvierat a parazitóz prenosných zo zvierat na človeka. Bol prvým rektorom košickej Univerzity veterinárskeho lekárstva a zakladajúcim riaditeľom bývalého Helmintologického, teraz Parazitologického ústavu SAV v Košiciach. Je autorom mnohých odborných monografií a vyše 300 vedeckých prác. Bol členom viacerých medzinárodných vedeckých spoločností.
- zomrel herec, režisér, výrazná postava slovenského divadelníctva, ale aj televízneho a filmového umenia JÁN KLIMO. V rokoch 1953-1967 bol režisérom a umeleckým šéfom na bratislavskej Novej scéne. Od roku 1967 pôsobil ako slobodný umelec. Na Novej scéne režijne naštudoval 25 inscenácií, okrem iných Goldoniho Škriepky v Chiozze, Kukučínove Mladé letá, Mussetovu hru S láskou sa neradno zahrávať. Spolupracoval aj s rozhlasom, kde charakteristickým hlasom a schopnosťou evokovať atmosféru umeleckého diela stal sa jedným z najvýznamnejších čítačov umeleckej prózy a recitátorom. Narodil sa 6. júna 1921.
16. - zomrel v Bratislave literárny historik, editor, pracovník Literárneho archívu Matice slovenskej a básnik PAVOL VONGREJ, ktorý bol po roku 1968 politicky diskriminovaný, mal zakázanú publikačnú činnosť. V literárnovednej práci sa zameral na obdobie nášho národného obrodenia. Okrem hodnotiacich a životopisných článkov a esejí o autoroch romantizmu sa venoval aj editorskej činnosti, zostavil antológiu z neznámej romantickej poézie Keby si počul všetky tie víchrice. Narodil sa 27. júna 1935.
DECEMBER 5. - zomrel vo veku 72 rokov filmový historik, režisér, odborný publicista a scenárista IVAN RUMANOVSKÝ, ktorý založil v roku 1958 Slovenský filmový archív. Pričinil sa o znovuobjavenie a rekonštrukciu nemého filmu Jánošík z roku 1921 a v roku 1975 o jeho opätovné uvedenie v Československej televízii. Zaoberal sa dejinami vedy a techniky, dagerotypickej, fotografickej a filmovej techniky a najmä dejinami filmu na Slovensku, ako aj v ostatných častiach bývalého Uhorska.
13. - zomrel literárny vedec, kritik, prekladateľ bývalý minister kultúry a poslanec NR SR DUŠAN SLOBODNÍK, ktorého život bol už v mladosti poznačený politickým prenasledovaním. Najprv ho v roku 1945 pred maturitou na gymnáziu vo Zvolene príslušníci sovietskej vojenskej organizácie pri prechode frontu za nedobrovoľný pobyt v tábore zatkli a odsúdili na pätnásť rokov nútených prác v stalinských pracovných táboroch. Je autorom známej knihy spomienok na roky prežité v sovietskom gulagu Paragraf: polárny kruh, ktorej prvé vydanie vyšlo začiatkom deväťdesiatych rokov. Bol riaditeľom Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV, poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR a v rokoch 1992-1994 ministrom kultúry SR. Narodil sa 11. apríla 1927.
