Ukázal som Američanom fotky slovenskej Veľkej noci - skoro ma pochovali! "To, čo tým ženám robíte! Veď ty ich topíš! A potom mlátiš konármi z vŕby! Ty, šovinistaaaa!!! A ony ti za to ešte dajú to nádherne zdobené vajíčko a stužku na ten tvoj pletený nástroj smrti???"
Takáto reakcia sa mi zosypala na hlavu pri mojom hrdom monológu o kráse a zaujímavostiach slovenských zvykov a tradícií na Veľkú noc. Najprv som začal rozprávanie o tom, že všetka pozornosť Veľkej noci sa upriami na Veľkonočný pondelok. Dom sa poriadne vygruntuje a poupratuje, nech je po dlhej zime opäť svieži, čistý a plný života. Niektoré gazdinky napečú koláčiky, iné pripravia na veľkonočný stôl niekoľko druhov vynikajúceho údeného mäska (a vy ani neviete, ako ťažko sa mi píše tu v Amerike práve o tejto časti).
V mojej americkej rodine sme včera zdobili a maľovali vajíčka, ktorými sme ozdobili pár vetvičiek na stole v jedálni. Práve táto príležitosť mi prišla vhod rozhovoriť sa o tej našej slovenskej Veľkej noci. K vajíčkam, ktoré boli sfarbené americkým spôsobom, som pridal dve, ktoré som pozorne schovával vo svojom kufri a ktoré mi na cestu zabalila stará mama. Našiel som ich nepoškodené a vytiahol som ich na svetlo takmer po sedemmesačnom odpočinku.
Po chvíľke krochkania nad ich krásou a detailnou technikou zdobenia sme ich zavesili na halúzku k ostatným. Tento kúsok z našej Veľkej noci sa im zjavne páčil viac, ako moje rozprávanie o našich zvykoch. No ani za nič mi nechcela moja hostiteľská mama uveriť, že dievky na Veľkonočný pondelok oblievame a šibeme. Čo sa dá robiť! Moje rozprávanie ešte ako tak zvládla, ba skôr ním pohŕdala a krútila hlavou, že to nemôže byť pravda. Horšie bolo, keď som vytiahol fotky a ukázal som jej skutočný dôkaz. No to už na ňu bolo priveľa. Označila ich šovinistickými praktikami brutálnosti a necitlivosti slovenských "guys".
Hm... Ale ako to v skutočnosti je?
Sú tie naše veľkonočné zvyky naozaj také nádherné a duchaplné, alebo sú skôr len nepríjemným a bezcitným zážitkom pre naše slečny, mamy či dokonca staré mamy?
vrbican.blog.sme.sk
