Priština 29. marca (TASR) - Séria bombových útokov a zbití v Kosove môže byť súčasťou snáh o vyvolanie tlaku na Spojené národy, aby tento rok udelili nezávislosť prevažne Albáncami obývanej juhosrbskej provincii spravovanej OSN. Tohto názoru sú predstavitelia OSN a diplomati citovaní agentúrou Reuters.
Rozhovory o konečnom štatúte Kosova by mohli byť podľa predstaviteľov OSN otvorené tento september za podmienky, že provincia splní požadované kritériá, čo sa má posúdiť v polovici roku.
Takmer každodenné násilnosti - niektoré namierené aj proti medzinárodným predstaviteľom , ku ktorým v Kosove došlo v marci, však vyvolávajú obavy administratívy OSN a 18,5-tisícovej mierovej jednotky KFOR.
Bez záruk, že Kosovo získa nezávislosť na Srbsku, niektorí predstavitelia OSN pôsobiaci v provincii hovoria, že albánski extrémisti chcú eskalovať napätie v nádeji, že sa im podarí dohnať OSN k tomu, že im dá, čo chcú, a odíde.
"Toto je varovanie a vyjadrenie strachu," povedal vysokopostavený predstaviteľ OSN, ktorý si neželal byť menovaný. "Pod povrchom to vrie a naozaj to môže eskalovať," dodal.
Začiatkom mesiaca, 8. marca, kosovský premiér a bývalý veliteľ separatistickej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) Ramush Haradinaj rezignoval po tom, čo ho haagsky tribunál obžaloval z vojnových zločinov spáchaných počas konfliktu so srbskými silami z rokov 1998-99.
Haradinaj na druhý deň odcestoval do Haagu a Kosovo zadržiavalo dych. NATO posilnilo mierovú jednotku o tisícku vojakov, k očakávaným násilnostiam Haradinajových stúpencov však nedošlo.
Západ - ktorému odľahlo, že sa nezopakovali protisrbské násilnosti z polovice marca 2004, ktoré si vyžiadali 19 mŕtvych a stovky vypálených domov, ocenil demokratickú vyspelosť Kosova.
To, že v provincii nevyčíňajú pustošiace davy, však zakrýva neustály nárast počtu incidentov, ktoré sa nedostávajú do spravodajstva: ručný granát hodený na vozidlo OSN, protitanková mína objavená pod iným, výbuch pred hlavným sídlom OSN, streľba na jeho satelitnú anténu.
"Došlo k nárastu na takmer jednu násilnosť denne," povedal o frekvencii incidentov Kai Vittrup, dánsky šéf trojtisícovej policajnej jednotky OSN. Takéto udalosti označil za "varovanie" zo strany extrémistických skupín, ktoré nemajú záujem na demokratických metódach.
Medzi vážnejšie útoky patrí výbuch nálože z 15. marca namierený proti autokolóne prezidenta Ibrahima Rugovu, ktorý vyviazol bez zranenia, ako aj pondelkový útok na manželský pár starých Srbov, v súvislosti s ktorým zatiaľ nikoho nezadržali.
K útoku na srbský pár došlo v čase, keď vedúci Misie OSN v Kosove (UNMIK) Sören Jessen-Petersen v Belehrade rokoval so srbskými lídrami, čo nie je priaznivo vnímané kosovskými Albáncami obávajúcimi sa návratu srbskej vlády.
Srbsko, ktoré kontrolu nad Kosovom stratilo po náletoch NATO z jari 1999, tvrdí, že nezávislosť pre územie považované za kolísku srbskej histórie a kultúry je nemožná.
Po šiestich rokoch Spojenými národmi uvaleného vzduchoprázdna 90-percentná albánska väčšina nie je ochotná prijať nič menšie ako nezávislosť, západné veľmoci však verejne zostávajú opatrné, čím podporujú neistotu medzi dvoma miliónmi obyvateľov Kosova.
Vplyvný bruselský think-tank, International Group (ICG), v januári varoval pred novým konfliktom, ak sa v priebehu tohto roku nepodniknú kroky k nezávislosti Kosova. Skonštatoval, že veľká nezamestnanosť je živnou pôdou pre nepokoje a že len ukončenie neistoty môže zachrániť hospodárstvo provincie.
Podľa analytikov extrémisti chcú, aby si bola OSN vedomá toho, čo sa môže stať, ak by medzinárodné spoločenstvo nezávislosť odoprelo, alebo čo i len odďaľovalo.
"Nezávislosť je neistá, ľudia nevidia svetlo na konci tunela," povedal zdroj OSN. "Títo mladí muži nemajú čo stratiť. Všetci z nich videli, že zločin sa vypláca."
