Belehrad 28. marca (TASR) - Srbský prezident Boris Tadič ostro protestoval proti dnešnému vojenskému cvičeniu Ochranných zborov Kosova (TMK) neďaleko severokosovského mesta Vučitrn, ktoré označil za "úplne neprijateľné" a za "flagrantné porušenie" rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 1244, na základe ktorej bola na juhosrbskú provinciu v júni 1999 uvalená správa OSN.
Podľa vyhlásenia Tadičovej kancelárie srbský prezident na dnešnom belehradskom stretnutí so šéfom Misie OSN v Kosove (UNMIK) Sörenom Jessenom-Petersenom pripomenul, že TMK je civilná organizácia.
Približne päťtisícové TMK vytvorili na jeseň 1999 prevažne z členov rozpustenej separatistickej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), ktorá v rokoch 1998-99 zvádzala boje s jednotkami Belehradu. Do konfliktu na jar 1999 zasiahla NATO 11-týždňovým bombardovaním vtedajšej Juhoslávie, ktoré sa skončilo dohodou o stiahnutí juhoslovanských a srbských jednotiek z provincie a vytvorením administratívy OSN. Podľa kosovskej ústavy má TMK zasahovať hlavne v prípade prírodných katastrof alebo pri hasení požiarov. Veliteľ zborov Agim Ceku - bývalý dôstojník juhoslovanskej armády a neskôr veliteľ UCK - však krátko po vytvorení TMK vyhlásil, že jeho jednotka sa stane armádou nezávislého Kosova.
Tadič na stretnutí s Jessenom-Petersenom požiadal o stretnutie náčelníka generálneho štábu armády Srbska a Čiernej Hory (SČH) Dragana Paskaša s veliteľom KFOR, mierovej jednotky NATO, francúzskym generálom Yvesom de Kermabon. Podľa tlačovej služby prezidenta na tomto stretnutí by sa mali posúdiť "všetky aspekty takéhoto porušenia medzinárodných dokumentov a ohrozenie bezpečnostnej stability v regióne".
Jessen-Petersen do Belehradu pricestoval v nedeľu na dvojdňové rokovania so srbskými predstaviteľmi s cieľom podporiť dialóg s kosovskoalbánskym vedením.
Šéf UNMIK tlačil na srbských lídrov, aby nadviazali priamy dialóg s kosovkými Albáncami a dodal, že ho povzbudili pozitívne signály z Belehradu pred očakávanými rokovaniami o budúcnosti Kosova.
"Blížime sa k veľmi dôležitým mesiacom pre budúcnosť Kosova, pre budúcnosť regiónu," povedal Jessen-Petersen. Ako dodal, u prezidenta Tadiča "objavil jasnú pripravenosť" pre rokovania s kosovskoalbánskymi lídrami. Takéto rozhovory vyslovene nevylúčil ani srbský premiér Vojislav Koštunica, dodal.
S Koštunicom sa Jessen-Petersen stretol pred Tadičom. Obaja predstavitelia sa zhodli na potrebe obnovenia práce spoločných expertných skupín. Tento dialóg obnovili nedávno po ročnej prestávke vyvolanej vlnou protisrbských násilností z marca 2004. Vytvorenie expertných skupín je výsledkom prvého povojnového stretnutia predstaviteľov Belehradu a Prištiny, ktoré sa uskutočnilo v októbri 2003 vo Viedni.
Pod patronátom Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČH) sa 16. marca v Belehrade uskutočnilo stretnutie skupiny pre otázky nezvestných osôb. Obe strany podpísali rámcový dokument a súhlasili, že v otázke nezvestných budú vychádzať zo zoznamu Červeného kríža, na ktorom figuruje 2960 osôb, z toho asi 2300 etnických Albáncov. Tiež sa dohodli, že opäť sa stretnú 9. júna v Prištine.
Podľa Koštunicu a Jessena-Petersena by mali obnoviť prácu aj skupiny pre otázky energie a dopravy.
Koštunica podľa vyhlásenia svojej kancelárie navrhol aj vytvorenie ďalších dvoch pracovných skupín - pre privatizáciu a pre životné prostredie. Predmetom rozhovorov bola aj otázka účasti srbskej strany na rozhovoroch o decentralizácii Kosova, ktoré doteraz kosovskí Srbi bojkotujú.
V nedeľu šéf UNMIK rokoval s ministrom zahraničných vecí SČH Vukom Draškovičom, ktorý zdôraznil, že pred otvorením rokovaní o konečnom štatúte Kosova plných demokratických štandardov, vrátane európskej úrovne ochrany práv srbskej a iných menšín. Súčasťou plnenia týchto štandardov je aj obnova zničených domov, kostolov a kláštorov, ako aj návrat utečencov a decentralizácia moci, dodal vo vyhlásení Draškovič.
Draškovič v komuniké dodal, že Belehrad "trvá na nemeniteľnosti štátnych hraníc Srbska a Čiernej Hory (SČH) s Albánskom a Macedónskom".
"Viac ako autonómia, ale menej ako nezávislosť. Toto je základ a - v najširšom dialógu s etnickými Albáncami a medzinárodným spoločenstvom - musíme nájsť primerané podmienky pre tento základ," uviedol Draškovič.
OSN ako podmienku pre otvorení rokovaní o budúcnosti Kosova stanovila splnenie stanovených štandardov v otázkach ako ľudské práva a vláda zákona. Situáciu majú posúdiť v polovici roka s tým, že rozhovory by sa mohli začať na jeseň tohto roku.
Kosovskí Albánci, ktorí tvoria 90 percent dvojmiliónovej populácie provincie, trvajú na nezávislosti, čo však srbská strana odmieta a trvá na zotrvaní Kosova v rámci Srbska. Belehrad provincii ponúka vyššiu mieru nezávislosti akou bola v autonómia zo 70. rokov, ktorú koncom 80. rokov zrušil vtedajší srbský prezident Slobodan Miloševič.
