Belehrad 24. marca (TASR) - Srbsko a Kosovo si dnes pripomínajú šieste výročie spustenia náletov NATO, ktorými vyvrcholila kosovská kríza a ktoré po 11 týždňoch viedli k stiahnutiu srbských jednotiek a vytvoreniu protektorátu OSN v provincii.
Náletom predchádzali neúspešné snahy medzinárodného spoločenstva o vyriešenie kosovskej krízy vyvolanej bojmi medzi separatistickou Kosovskou oslobodzovacou armádou (UCK) a jednotkami Belehradu, kde v tom čase vládol juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič.
Kým väčšina srbských médií sa pri príležitosti výročia obmedzila len na najzákladnejšie údaje, v Kosove, kde sa albánska väčšina usiluje o nezávislosť provincie, mu pripisujú úplne iný význam.
Prezident Ibrahim Rugova označil 24. marec 1999 za "deň úsvitu slobody pre Kosovo". "Budovanie nezávislého Kosova" stanovil za jednu zo svojich priorít aj v stredu vymenovaný nový premiér provincie Bajram Kosumi.
Kosovskoalbánski politici sú presvedčení, že k nezávislosti povedú rokovania o konečnom štatúte Kosova, ktoré by sa podľa očakávaní mohli začať túto jeseň.
Opačného názoru sú v Belehrade, kde všetci poprední politici bez výnimky zdôrazňujú, že nezávislosť Kosova je neprijateľná. Srbský premiér Vojislav Koštunica a prezident Boris Tadič sa zhodujú, že Kosovo, ktoré oficiálne zostáva súčasťou Srbska a Čiernej Hory (SČH), by malo dostať väčšiu autonómiu ako malo v minulosti, nie však nezávislosť.
Veliteľ NATO počas náletov, medzičasom penzionovaný generál Wesley Clark v rozhovore pre agentúru Tanjug povedal, že Srbsko musí tvrdo pracovať na posilnení svojej demokracie, vykorenení korupcie a rozvoji hospodárstva, aby sa stalo vedúcou krajinou regiónu, čo podľa neho Srbsku patrí.
"Srbsko je naozaj srdcom juhovýchodnej Európy a, podľa toho, čo som zistil z vlastných skúseností na Balkáne, nič nemožno uskutočniť bez vedúcej roly alebo podpory Srbska," povedal Clark, podľa ktorého by Belehrad nemal márniť čas v Kosove, ale skôr iniciovať proces, ktorý by viedol k nezávislosti provincie.
"Bombardovanie NATO sa začalo o 19.30 h, vtedajšie úrady so Slobodanom Miloševičom na čele vyhlásili vojnový stav. Bombardovanie trvalo 11 týždňov a skončilo sa uzavretím dohody v Kumanove 9. júna a následnou rezolúciou OSN číslo 1244 o Kosove," uviedla belehradská stanica B92. Na základe dohody z macedónskeho Kumanova sa juhoslovanská armáda a srbská polícia stiahli z Kosova, ktoré sa na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN stalo protektorátom OSN. O bezpečnosť sa v provincii starajú Severoatlantickou alianciou vedená mierová jednotka KFOR, medzinárodná a domáca polícia.
Po šiestich rokoch sa škody spôsobené bombardovaním hodnotia rôzne. Kým režim Miloševiča - ktorý medzičasom čelí procesu pred haagskym tribunálom OSN, z vojnových zločinov je okrem iného obvinený aj v súvislosti s kosovským konfliktom - svojho času hovoril o 100 miliardách dolárov, experti strany G17-Plus vyrátali škody na 29,6 miliardy dolárov. Počet zabitých sa uvádza od 1200 do 2500.
