Politika vz. umenie: kde je ľahší zárobok?

Politika sa oddávna zvykla označovať aj za divadlo či dokonca cirkus. Otázka je, či by sa pri dnešnom stave a zoskupení slovenskej politickej scény skutoční umelci oproti takému prirovnaniu neohradili.

V každom prípade je v politike mnoho ľudí, čo s umením koketovali alebo z jeho prostredia vyšli. Niektorí píšu, spievajú, maľujú aj dnes. Čo hovoria na rozdiely medzi politikou a umením?

Parlamentný nestor, znalec výtvarného umenia a spisovateľ František Mikloško (KDH), tvrdí, že medzi skutočným umením a poctivou politikou nemusí byť nijaký rozpor. "Umenie vyjadruje pravdu a politika - ak je pravdivá - môže byť umením."

Spisovateľ Jozef Heriban (ANO) si zasa myslí pravý opak. Podľa neho sú tieto dva svety nezlučiteľné. "Základný rozdiel je v tom, že v umení musíte byť individualistom, čím viac, tým lepšie. No v politike je to naopak, jej princípom je totiž tím a rozhodnutie väčšiny."

Podľa bývalého diskdžokeja Tomáša Galbavého (SDKÚ) bude pravda niekde v strede: "Politika a umenie sú vlastne prepojené nádoby, lebo aj politika je svojím spôsobom umenie. No v skutočnom umení je človek podstatne uvoľnenejší, pretože nesie zodpovednosť iba sám za seba."

Pre mladú pesničkárku Editu Angyalovú (Smer) je však umenie o duši. A politika? "Do politiky dávať priveľa citov sa neoplatí, lebo sa vám môže stať, že si tú svoju dušu rozbijete."

Amatérsky saxofonista Stanislav Škoda (SDKÚ) je vraj rovnako doma v umení i politike: "Či už je to politika, alebo umenie, ak si niekto robí svoju robotu s láskou, je to jedno. Ja som robil vždy len to, čo moji hudobní konzumenti, teraz voliči, odo mňa chceli."

Len Robert Kaliňák (Smer), bývalý saxofonista, to vidí inak: "V umení je podstatne väčšia tréma, je neporovnateľné byť pred publikom. To je predsa len určitá technická zručnosť a všetko ostatné. Hovoriť vlastné myšlienky v politike je ľahšie."

A čo hovorí na to operný spevák Dušan Jarjabek? Ako člen HZDS má pomerne nesplniteľné prianie: "Ja som bol v divadle pri odchode zo scény navyknutý, že mi vždy zatlieskali. Veľmi rád by som sa dožil toho, že keď raz budem večer odchádzať z parlamentu, tak tu budú stáť ľudia a zatlieskajú mi tiež."

(bšd)